Bola som upozornená na podobenstvo o stratenej ovci. Deväťdesiatdeväť oviec zostalo v pustom kraji a pastier hľadal jedinú, čo zablúdila. Keď ju našiel, vzal ju do náručia a radostne sa vrátil. Nereptal a nevyčítal úbohej ovečke, že ho vystrašila, ale radostne ju doniesol k stádu. 1PS 215.1
V podobenstve ide však ešte o väčší prejav radosti. Pastier pozval priateľov a susedov, aby sa prišli radovať s ním, „lebo si našiel stratenú ovcu“. Z nálezu sa radovali všetci. O poblúdení sa nehovorilo, pretože radosť z nájdenia prevážila smútok zo straty, starosť, zmätok a nebezpečenstvo, spojené s hľadaním stratenej ovečky, i návrat do bezpečia. „Hovorím vám: Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ Lukáš 15,6.7. 1PS 215.2