Svojím nezáujmom o Boží stvoriteľský zámer a úsilím o významné postavenie, ktoré nie je schopná zastať, sa žena zrieka miesta, ktoré mohla náležite vyplniť. Tým, že toto miesto opúšťa, stráca svoju ženskú dôstojnosť a vznešenosť. Keď Boh stvoril Evu, určil, že nebude ani menšia, ani väčšia ako muž, ale vo všetkom mu bude roveň. Svätý pár nemal mať nijaký záujem o nezávislosť jedného od druhého, no predsa mal každý z nich mať svoju osobitosť a samostatnosť myslenia a konania. Po Evinom hriechu – pretože bola prvá v prestúpení – Pán povedal, že Adam bude nad ňou panovať. Mala byť podriadená svojmu mužovi, a toto bola časť zlorečenstva. Týmto zlorečenstvom sa údel ženy v mnohých prípadoch stal veľmi bolestným a život bremenom. Nadradenosť, ktorú Boh prisúdil mužovi, bola v mnohom ohľade svojvôľou muža veľmi zneužitá. Božia nekonečná múdrosť pripravila plán vykúpenia; ním sa ľudstvo dostáva do druhej skúšky, v ktorej má získať novú skúsenosť. 1PS 288.3