Nemali by sme váhať splniť požiadavky povinnosti, keď sa s ňou stretneme zoči-voči. Váhanie poskytuje čas pochybnostiam, podnecuje neveru, rozvracia súdnosť a zatemňuje chápavosť. Nakoniec už ani napomenutia Božieho Ducha nepôsobia na srdce zvedeného človeka, ktorý si v zaslepenosti myslí, že napomenutie nemôže patriť jemu a nevzťahuje sa na jeho prípad. 1PS 341.2
Vzácny čas skúšky sa míňa a len málo veriacich si uvedomuje, že ho dostali na prípravu na večnosť. Vzácne hodiny sa utrácajú v svetských záujmoch, zábavách a výslovnom hriechu. Boží zákon sa podceňuje a zabúda sa naň. Tým však žiaden z jeho príkazov nestráca nič zo svojej záväznosti. Každé prestúpenie privolá trest. Láska k svetskému zisku vedie k znesväcovaniu soboty, no tým neboli nároky tohto posvätného dňa zrušené či oslabené. Božie prikázanie je v tomto ohľade jasné a nepopierateľné. Boh nám čo najdôraznejšie zakázal pracovať v siedmy deň. Oddelil ho ako deň, ktorý posvätil sám sebe. 1PS 341.3
Na ceste tých, čo by chceli poslúchať Božie prikázania, je mnoho prekážok. Silné i slabé vplyvy ich pútajú, aby zostali na cestách sveta, ale Božia moc môže tieto putá popretrhávať. Pán odstránil každú prekážku spod nôh svojich verných a dá im silu a odvahu ju premôcť, ak ho opravdivo budú žiadať o pomoc. Všetky prekážky zmiznú pred vážnou túžbou a vytrvalým úsilím konať Božiu vôľu za každú cenu, aj keby malo ísť o život. Nebeské svetlo bude osvecovať temnotu tých, čo v úzkosti a zmätku idú vpred a hľadia na Ježiša ako na Pôvodcu a Dokonávateľa ich viery. 1PS 341.4
Boh v starých časoch oslovoval ľudí cez prorokov a apoštolov. V týchto dňoch ich oslovuje S v e d e c t v a m i svojho Ducha. Boh nikdy predtým vážnejšie nepoúčal svoj ľud, ako ho o svojej vôli a o spôsobe života poúča teraz. Budú však tieto jeho rady na úžitok? Prijmú jeho pokarhanie a budú dbať na jeho napomenutia? Boh neprijme nijakú čiastočnú poslušnosť, neschváli nijaký kompromis s ľudským sebectvom. 1PS 341.5