Náš Spasiteľ sa snažil jasne poučiť svojich poslucháčov, že človek, ktorý chce ťažiť z toho, že svojho suseda oklame v nejakej maličkosti, príležitostne ho oklame aj v niečom väčšom. Najmenší odklon od poctivosti búra ohradu a pripravuje srdce pre väčšiu neprávosť. Kristus učil slovom i príkladom, že naše správanie voči blížnym by mala ovládať čo najdôslednejšia poctivosť. „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, robte aj vy im.“ Matúš 7,12. Kristus ustavične poukazoval na skazený život farizejov a karhal ich. Vyznávali, že zachovávajú Boží zákon, a predsa svojimi každodennými skutkami páchali neprávosť. Mnoho vdov a sirôt obrali o to málo, čo mali, len aby uspokojili nenásytnú túžbu po zisku. 1PS 397.2
Judáš sa mohol zo všetkých týchto udalostí poučiť, keby bol chcel mať úprimné srdce, no premohla a ovládla ho láska k peniazom. Judáš nosil mešec s peniazmi, ktoré sa mali použiť na pokrok Kristovho diela, ale občas si z týchto peňazí vzal aj pre svoj úžitok. Jeho sebecké srdce žiarlilo na Máriin dar alabastrovej nádoby s drahou masťou, a tak jej to vyčítal ako nerozvážnosť. Teda namiesto toho, aby sa učil, chcel byť učiteľom a poúčal Pána o jej skutku. 1PS 397.3
Títo dvaja ľudia mali príležitosť a prednosť ustavične počúvať a sledovať Kristov príklad, aby mohli vykoreniť svoje hriešne povahové sklony. Kým počúvali jeho zdrvujúce výčitky a obvinenia proti farizejstvu a korupcii, videli, že práve pre tých, ktorých tak ostro karhal, neúnavne a úzkostlivo sa snažil o nápravu. Spasiteľ plakal nad ich zaslepenosťou a poblúdením. Túžil po nich, v bezmedznom súcite a láske povedal Jeruzalemčanom: „Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.“ Lukáš 13,34. 1PS 397.4