Kto môže pochopiť túto lásku? Anjelské zástupy hľadeli v bolestnom úžase na toho, ktorý bol Majestátom neba, a ktorý niesol korunu slávy. Teraz však s tŕňovou korunou bol krvácajúcou obeťou zloby rozzúreného davu, podnecovaného k chorobnému šialenstvu satanovým hnevom. Hľaďte na trpezlivého Trpiteľa! Na hlave má tŕňovú korunu. Krv mu vyteká z každej prepichnutej žilky. To všetko je následok hriechu! Nič by nebolo Krista prinútilo, aby opustil svoju nebeskú dôstojnosť a slávu a prišiel na hriešny svet, aby ho tu posmievali, tupili a zavrhli tí, ku ktorým sa láskyplne skláňal a aby trpiteľsky skonal na kríži. Bola to len večná, spásna láska, ktorá navždy zostane tajomstvom. 1PS 161.2
Obdivuj nebo, žasni zem! Pozrite: tyran a utýraný! Veľký dav obklopil Spasiteľa sveta. Všade výsmech a úškľabky s hlučnými kliatbami a rúhaním. Ježišov ponížený zrod a pokorný život sú predmetom posmešných poznámok bezcitných ničomníkov. Tvrdenie, že je Božím Synom, zosmiešňujú poprední kňazi a starší. Hrubé tupenie a urážlivý výsmech idú z úst do úst. Satan úplne ovládol mysle svojich pomocníkov. Aby to bolo účinnejšie, začína od popredných kňazov a starších a vháňa ich do náboženského šialenstva. Pudí ich ten istý satanský duch, ktorý ovláda najzločinnejších a najzatvrdilejších lotrov. Pocity všetkých, od pokryteckých kňazov a starších až k tým najobľúbenejším, sa zákerne zhodujú. Kristus, drahý Boží Syn, bol vydaný, a na jeho plecia doľahol kríž. Každý jeho krok skrápala krv tečúca z jeho rán. Tiesnený veľkým zástupom krutých nepriateľov a bezcitných divákov kráča na miesto ukrižovania. „Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi.“ Izaiáš 53,7. 1PS 161.3