Go to full page →

List k narodeninám*(Testimonies For The Church, zv. 2, s. 261-268. 1PS 171

Drahý syn! Tento list ti píšem k tvojim devätnástim narodeninám. Boli sme radi, že si tých niekoľko týždňov mohol byť s nami. Znova odchádzaš, ale naše modlitby ťa budú sprevádzať. Dnes opäť uzatváraš ďalší rok svojho života. Ako naň hľadíš? Pokročil si v duchovnom živote? Porástol si duchovne? Ukrižoval si vlastné ja, svoje žiadosti a vášne? Rozšíril sa tvoj záujem o Božie slovo? Zvíťazil si nad svojimi pocitmi a vrtkavosťou? Aký je záznam v tvojom živote za rok, ktorý sa vlial do večnosti a nikdy sa nevráti? 1PS 171.1

Teraz, keď vstupuješ do nového roka, urob to s vážnym rozhodnutím ísť stále vpred a vyššie. Nech je tvoj život šľachetnejší, než bol dosiaľ. Rozhodni sa nehľadať vlastné záujmy a záľuby, ale uprednostniť dielo svojho Vykupiteľa. Nezotrvávaj v stave, v ktorom by si sám vyžadoval pomoc, a kde by iní museli dávať pozor, aby si nezišiel z úzkej cesty. Môžeš získať dostatok sily, aby si posväteným vplyvom pôsobil na iných. Môžeš byť tam, kde ťa tvoj spásny záujem bude nabádať dobre robiť iným, potešovať zarmútených, podopierať slabých a vydávať svedectvo o Kristovi všade tam, kde sa ti naskytne príležitosť. Snaž sa uctiť Boha vo všetkom, vždy a všade. Vnášaj svoje náboženstvo do všetkého. Buď dôkladný vo všetkom, čo podnikáš. Nezažil si ešte Božiu spásnu moc, ako máš k tomu prednosť, pretože najvyšším cieľom tvojho života nebolo oslavovať Krista. 1PS 171.2

Nech každé tvoje predsavzatie, každé dielo, do ktorého sa púšťaš a každá radosť, ktorú prežívaš, sú zamerané na Božiu slávu. Rečou tvojho srdca má byť vyznanie: Tvoj som, Bože, chcem žiť pre teba, pracovať i trpieť pre teba. 1PS 171.3

Mnohí hovoria, že sú na Pánovej strane, ale nie je to tak; celá váha ich skutkov sa nakláňa na satanovu stranu. Ako spoznáme, na koho strane sme? Kto je vlastníkom nášho srdca? Komu patria naše myšlienky? O čom radi uvažujeme? Komu patria naše najvrúcnejšie city a najlepšie sily? Ak sme na Božej strane, naše myšlienky smerujú k nemu, a naše najkrajšie úvahy sú o ňom. Nemáme priateľstvo so svetom; všetko čo sme a čo máme, sme posvätili Bohu. Túžime vyžarovať jeho obraz, šíriť jeho ducha, plniť jeho vôľu a vo všetkom sa mu ľúbiť. 1PS 171.4