Drahá sestra M.! Keď mi Pán ukázal tvoj prípad, bola som upozornená na čas, keď si uverila v blízky príchod Pána. Očakávala a milovala si jeho príchod... 1PS 176.1
Videla som ťa, ako si vtedy zápasila s chudobou v snahe uživiť deti a seba. Často si nevedela, čo robiť, a budúcnosť sa zdala byť temná a neistá. Vo svojom zármutku si volala k Pánovi a on ťa potešil a pomohol ti. Okolo teba zažiarili lúče svetla. Aký vzácny ti bol vtedy Pán! Ako ťa hriala jeho potešujúca láska! Mala si pocit, že si odkladáš vzácny poklad v nebi. Keď si hľadela na odmenu zarmútených Božích detí, aké potešujúce bolo pomyslenie, že si ho vedela mať za Otca...! 1PS 176.2
Bola som upozornená na tvoju túžbu po hmotných prostriedkoch. Tvoje srdce akoby vyjadrovalo: Mať tak peniaze, nepremárnila by som ich! Dala by som príklad lakomcom. Ukázala by som im, aké požehnanie spočíva v dobročinnej službe. Protivilo sa ti lakomstvo. Keď si videla tých, čo oplývali pozemským bohatstvom a zatvárali si srdcia pred krikom biednych, vravela si: Boh ich navštívi, odplatí im podľa ich skutkov. Keď si videla bohatých pyšne kráčať, ich srdcia zavreté sebectvom ako železnými závorami cítila si, že sú chudobnejší než ty, hoci si trpela nedostatok. Keď si ich videla, akí namyslení sú na svoje bohatstvo, ako sa vyvyšujú, pretože „peniaze majú moc„, cítila si nad nimi ľútosť, a za nič by si si nebola s nimi vymenila miesto. Predsa si však túžila po prostriedkoch, aby si ich mohla tak užiť, žeby to bolo výčitkou lakomcom. 1PS 176.3