Dar reči by sme si mali veľmi starostlivo pestovať. Žiaden z Božích darov nemôže byť takým požehnaním ako práve tento. Rečou sa môžeme dorozumieť, modliť sa, chváliť Boha a svedčiť o Spasiteľovej láske. Aké naliehavé je teda pestovať tento dar tak, aby sme ním vykonali čo najviac dobra! KP 266.2
Veľmi zanedbávame kultúru hlasu a jeho správne používanie. Robia to aj vzdelaní ľudia, no nemali by na to zabúdať najmä tí, čo pracujú v cirkvi. Mnohí čítajú a hovoria tak ticho alebo rýchlo, že sa im sotva dá rozumieť. Niektorí vyslovujú svoje myšlienky nesprávne a nezreteľne, iní hovoria vysokým piskľavým hlasom, ktorý pôsobí odpudivo. Čítané texty, piesne a oznamy bývajú neraz prednesené tak, že ich len málokto rozumie. Taký prejav stráca účinok. KP 266.3
Tento nesprávny spôsob vyslovovania sa dá napraviť. Písmo nám dáva radu. Záznam o levítoch, ktorí za čias Ezdráša čítali Písmo sväté, znie: „Čítali z knihy Božieho zákona stať za staťou, vysvetľujúc zmysel; tak pochopili, čo sa čítalo“ Nehemiáš 8,8. KP 266.4
Každý sa môže vlastným úsilím naučiť zrozumiteľne čítať a jasne, zreteľne a pôsobivo hovoriť. Cvičením hlasu môžeme značne prispieť k úspechu Kristovho diela. KP 266.5
Každý kresťan bol povolaný na to, aby iných ľudí oboznamoval s nevyčerpateľnými pokladmi Ježiša Krista, a preto by sa mal všemožne snažiť o zušľachtenie svojho jazykového prejavu. Mal by prednášať tak, aby ľudia z jeho úst radi počúvali posolstvo Božieho slova. Boh nechce mať vo svojej službe takých, čo nezveľaďujú svoje schopnosti. Nechce, aby znižovali a znehodnocovali nebeský vplyv, ktorý má prostredníctvom nich pôsobiť na iných ľudí. KP 267.1
Majme na zreteli dokonalý vzor Ježiša Krista. Prosme o prítomnosť Ducha Svätého a s Božou pomocou sa snažme každý orgán vycvičiť tak, aby dokonale slúžil svojmu účelu. KP 267.2
To platí najmä o tých, čo sú povolaní verejne slúžiť. Každý kazateľ a učiteľ by mal pamätať na to, že ľuďom oznamuje posolstvo o večných pravdách. V deň konečného účtovania budú súdení. Pravda, ktorú hlásajú a spôsob prednesu ovplyvnia mnohých, či zvesť prijmú alebo zavrhnú. Zverené posolstvo by sme mali predniesť tak, aby mu všetci rozumeli a aby oslovilo každé srdce. Zvestujme ho výrazne, zrozumiteľne, s vážnosťou zodpovedajúcou jeho významu. KP 267.3
Kultúra a správne používanie reči sú dôležité vo všetkých odvetviach kresťanskej činnosti. To platí v rodine i v každej oblasti medziľudských vzťahov. Mali by sme si zvyknúť hovoriť prívetivo, vyjadrovať sa zrozumiteľne a správne, láskavo a zdvorilo. Vľúdne slová sú ako rosa či tichý dážď a majú ľudí ovlažiť. Písmo hovorí, že Kristus mal taký dar jazyka, že vždy „slovom vedel občerstviť ustatého“ Izaiáš 50,4. Pán nás vyzýva: „Vaše slovo nech je vždy milé“ Kološanom 4,6), „aby počúvajúcim prinášalo požehnanie“ Efezským 4,29. KP 267.4
Mimoriadnu pozornosť máme venovať výberu slov, keď treba niekoho napomenúť. Buď sa staneme „vôňou smrti na smrť“, alebo „vôňou života na život“ 2. Korinťanom 2,16. Mnohí pri napomínaní a udeľovaní rád používajú ostré, tvrdé výrazy. Ranené vnútro sa však takto nelieči. Nesprávne volené slová môžu byť u chybujúceho človeka príčinou odporu. Kto chce obhajovať zásady pravdy, musí mať nebeský olej lásky. Len vtedy jeho slová povedú k náprave a nevyvolajú zatrpknutosť. Kristus im prepožičia svoju moc. To je jeho dielo. KP 267.5
Nemali by sme hovoriť unáhlene a nerozvážne. Z úst Kristovho nasledovníka nikdy nemá vyjsť neslušné, ľahkovážne, mrzuté slovo či vulgárny výraz. Apoštol Pavel pod vplyvom Ducha Svätého napísal: „Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo“ Efezským 4,29. Zlým slovom nie sú mienené len hrubé výrazy, ale všetky, ktoré nezodpovedajú zásadám zbožnosti. Medzi zlé slová patria aj dvojznačné a zlomyseľné narážky. Ak na to nedbáme, môže to viesť k závažnému hriechu. KP 268.1
Rodičia i každý kresťan by sa mali ohradiť proti neslušným rečiam. V spoločnosti tých, čo radi hovoria nerozvážne, sme priam povinní zmeniť obsah rozhovoru. S Božou pomocou by sme ho mali pokojne prerušiť a prejsť na užitočnú tému. KP 268.2
Úlohou rodičov je rozvíjať u detí správne návyky vyjadrovania a najlepšou školou rečovej kultúry je rodinný život. Učme deti zhovárať sa s rodičmi i medzi sebou úctivo a láskavo od najútlejšieho veku. Veďme ich k tomu, aby sa vyjadrovali zdvorilo, pravdivo a čisto. Aj sami rodičia by sa mali denne učiť v Kristovej škole a slovom i príkladom vzdelávať svoje deti tak, aby hovorili „zdravé slová, ktoré nemožno podvrátiť“ Títovi 2,8. To patrí k ich najdôležitejším a najzodpovednejším povinnostiam. KP 268.3
Ako Kristovi nasledovníci by sme mali používať také výrazy, ktoré by iným ľuďom pomáhali a povzbudzovali ich v kresťanskom živote. Oveľa viac by sme mali hovoriť o svojich skúsenostiach s Pánom, o Božom milosrdenstve a dobrote, o nesmiernej hĺbke Spasiteľovej lásky. Naše slová majú vyjadrovať chválu a vďaku Bohu. Ak uvažujeme o Božej láske, nebude nám ťažko hovoriť o tom, čo je zdrojom nášho duchovného života. Významné myšlienky, ušľachtilé snahy, jasné chápanie pravdy, úprimné úmysly, túžba po zbožnosti a svätosti sa prejavujú v slovách, ktoré svedčia o tom, čo máme v srdci. Keď sa v našej reči, prejaví Kristus, slová budú mať moc privádzať ľudí k nemu. KP 268.4
Rozprávajme o Ježišovi každému, kto ho nepozná a robme to ako on. Či bol v synagóge, na ceste, v člne, na hostine u farizeja alebo pri stole colníka, všade poslucháčom hovoril o večných hodnotách. Námety z prírody a udalosti každodenného života spájal so slovami večnej pravdy. Kristus pútal pozornosť svojich poslucháčov, pretože liečil chorých, potešoval zarmútených, bral ich deti do náručia a požehnával ich. Keď začal hovoriť, uprela sa naňho ich pozornosť a každé jeho slovo malo na nich požehnaný vplyv. KP 269.1
Ušľachtilosť by sa mala prejavovať aj v našom správaní. Nech sme kdekoľvek, vyhľadajme príležitosť, aby sme ľuďom hovorili o Spasiteľovi. Ak budeme šíriť dobro, ako ho šíril Ježiš, aj nám sa budú otvárať srdcia, ako sa otvárali jemu. Nevyjadrujme sa stroho, ale s jemnocitom, ktorý pochádza z Božej lásky, lebo takto môžeme hovoriť o Pánovi, ktorý „vyniká medzi desaťtisícami“ a „všetko na ňom je vábne“ Pieseň Šalamúnova 5,10.16. To je najvyššie, najušľachtilejšie dielo, v ktorom môžeme využiť dar reči. Boh nám prepožičal tento dar, aby sme hovorili o Kristovi ako o Spasiteľovi, ktorý odpúšťa hriechy. KP 269.2