Náš čas patrí Bohu. Máme teda použiť každý okamih na Božiu slávu. Za žiaden Boží dar sa nebudeme pred Bohom tak zodpovedať, ako za dar hospodárenia s časom. KP 272.2
Hodnota času sa nedá vyčísliť. Kristovi bol drahý každý okamih, a preto by sme si mali čas veľmi ceniť aj my. Život je príliš krátky, než aby sme ho nerozvážne premárnili. Výmer života a príležitosť prípravy na večný život rýchlo plynú, neplytvajme nimi na sebecké zábavy či hriešne skutky. Prítomnosť je jediná príležitosť prípraviť sa na budúci život na obnovenej zemi. Teraz je čas prichystať sa na Boží súd. KP 272.3
Len čo ľudská rodina začala žiť, pomaly začala aj zomierať. Ustavičná práca sa skončí v ničote, ak ľudia nezískajú potrebné poznanie o večnom živote. Kto chápe čas ako príležitosť na užitočnú prácu, pripravuje sa na večný život v nebeských príbytkoch. Taký človek sa nenarodil zbytočne. KP 272.4
Boh nás nabáda, aby sme s časom dobre hospodárili. Premrhaný čas je navždy stratený, lebo ani jediný okamih nemožno vrátiť späť. Zostávajúci čas najlepšie zúročíme, keď budeme spolupracovať s Bohom pri uskutočňovaní plánu vykúpenia. KP 273.1
Tým sa formuje povaha. Stávame sa Božími synmi a dcérami, členmi kráľovskej rodiny, deťmi nebeského Kráľa a spoločníkmi anjelov. KP 273.2
Teraz je príležitosť pracovať na záchrane blížnych. Niektorí ľudia venujú na Božie dielo určitý peňažný obnos v predstave, že tým splnili svoju povinnosť. Zle hospodária s darom drahocenného času, ktorý by mohli venovať Kristovej službe. Všetci zdraví a zdatní ľudia majú prednosť a zároveň povinnosť zapojiť sa do Božieho diela. Majú sa snažiť získať svojich blížnych pre Krista. Peňažné dary to nenahradia. KP 273.3
Každý okamih siaha svojimi následkami do večnosti. Musíme byť preto pripravení pomôcť, kedykoľvek to situácia vyžaduje. Príležitosť zvestovať spásne evanjelium, ktorú máme dnes, sa nám už nemusí nikdy naskytnúť. Boh môže aj dnes niekomu povedať: „Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život“ (Lukáš 12,20) a on nebude pripravený, pretože my sme nevyužili príležitosť pomôcť mu. Ako obstojíme pred Bohom v deň posledného súdu? KP 273.4
Život má príliš veľkú hodnotu, než aby sme ho vyplnili len pozemskými záujmami a prežívali ho v obavách a starostiach o to, čo nemá takmer nijakú cenu v porovnaní s večnými hodnotami. Bohu však máme slúžiť aj v časných záležitostiach života. Usilovnosť v práci a zbožnosť patria k pravému náboženstvu. Biblia odsudzuje lenivosť ako najväčšiu kliatbu, ktorá postihuje svet. Každý úprimne obrátený človek je usilovný vo svojom povolaní. KP 273.5
Naše znalosti a duchovné vzdelanie závisia od správneho využitia času. Nedostatok finančných prostriedkov, nízky pôvod či nepriaznivé okolnosti nemusia byť brzdou rozvoja duchovných schopností. Treba však využiť každú chvíľu, pretože aj keď si to neuvedomujeme, premárnené chvíle môžu znamenať premárnené mesiace a roky. Ide o čas strávený prázdnymi rečami, vylihovaním v posteli, čas nevyužitý pri cestovaní dopravnými prostriedkami, čakanie na staniciach alebo v jedálňach či vyčkávaním na tých, čo zvyknú chodiť neskoro. Tieto zlomky času môžeme využiť na čítanie, štúdium alebo na premýšľanie. Na to nám obvykle chýba čas. Jasný cieľ, vytrvalosť, usilovnosť a dôkladné využívanie času umožňujú získať vzdelanie a duševnú disciplínu. To všetko pripravuje ľudí, aby mohli zastávať vplyvné a užitočné povolanie. KP 274.1
Každý kresťan si má zvyknúť na poriadok, dôkladnosť a presnosť. Pomalú a nedbalo vykonanú prácu nemožno ospravedlňovať, nech ide o čokoľvek. Ak niekto ustavične pracuje, ale bez primeraného výsledku, možno usúdiť, že pracuje bez záujmu. Kto robí pomaly a neproduktívne, mal by si uvedomiť, že týchto chýb sa musí zbaviť. Mal by sa naučiť rozvrhnúť si čas tak, aby dosiahol tie najlepšie výsledky. Správnym prístupom a vhodnou metódou vedia niektorí ľudia za päť hodín urobiť toľko, koľko iní za desať. Sú takí, čo majú pomerne málo práce, no nadrú sa pri nej len preto, lebo si nevedia rozvrhnúť čas. Pomalosťou a otáľaním si pridávajú prácu tam, kde jej je málo. Týchto nesprávnych návykov sa možno zbaviť rozhodnou snahou a cieľavedomou usilovnosťou. Uvedomme si, koľko času práca zaberie a potom sa ju všemožne snažme dokončiť v určenom termíne. Pestovaním vôle rozvíjame aj zručnosť. KP 274.2
Človek, ktorý nechce zmeniť svoje návyky, bude pracovať jednotvárne a nekvalitne. Rozvíjaním svojich schopností môže však dosiahnuť skvelé výsledky a bude všade vítaný a vážený. KP 275.1
Mnohé deti a mladí ľudia by mohli premárnený čas venovať plneniu domácich povinností. Tým by svojim rodičom prejavili lásku a záujem a odbremenili by ich od mnohého, čo sa tak či tak musí vykonať. KP 275.2
Ježiš sa primerane svojmu veku už od detstva zapájal do užitočnej činnosti a nevyhľadával vlastné rozptýlenie. Aj keď pomáhal svojmu pestúnovi Jozefovi pri tesárskej práci, neprestal byť Synom večného Boha. Jeho remeslo bolo príznačné – prišiel na svet premieňať ľudskú povahu. Celé jeho dielo bolo dokonalé. Nech robil v dielni čokoľvek, vždy konal dôkladne. Toto sa prejavilo aj neskôr, keď svojou božskou mocou dôkladne premieňal povahu ľudí. Kristus je nám príkladom. KP 275.3
Učme naše deti vážiť si čas a tráviť ho užitočne. Naučme ich konať to, čo oslávi Boha a pomôže ľuďom. Môžu sa už od mala zapájať do misijnej činnosti pre Pána. KP 275.4
Rodičia sa dopúšťajú veľkej chyby, keď svoje deti neučia robiť niečo prospešné. Deti si čoskoro zvyknú na lenivosť a postupne z nich vyrastú neschopní a neužitoční ľudia. V dospelosti, keď sa už musia o seba starať sami, v práci bývajú pomalí a leniví. Chcú však takú istú odmenu ako tí, čo pracujú usilovne. Pohodlní ľudia sa veľmi líšia od tých, ktorí vedia, že Boh od nich očakáva svedomitú a usilovnú prácu. KP 275.5
Leniví a nedbanliví jedinci vnášajú tieto zlozvyky aj do náboženského života. Nebudú schopní vykonať nič užitočné pre Božie dielo. Zaháľanie skazilo už mnohých, ktorí by usilovnou prácou mohli svetu veľmi prospieť. Nedostatok odhodlania cieľavedome pracovať otvára dvere pokušeniam. Zlá spoločnosť a nesprávne návyky kazia povahu, znehodnocujú nielen časný život, ale sú aj príčinou straty večného života. KP 275.6
Nech pracujeme v ktoromkoľvek odvetví, Božie slovo nás učí: „Nebuďte leniví v horlivosti. Dajte sa rozohňovať Duchom. Slúžte Pánovi.“ „Rob všetko zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť.“ „Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi!“ Rimanom 12,11; Kazateľ 9,10; Kološanom 3,24. KP 276.1