Boha máme milovať nielen celým svojím srdcom, celou svojou dušou i celou svojou mysľou, ale aj celou svojou silou. To znamená, že máme naplno a rozumne používať všetky svoje sily. KP 277.4
Kristus sa rovnako staral o hmotné i duchovné veci. Pri všetkom, čo konal, mal na zreteli vôľu svojho nebeského Otca. Úzko spájal nebeské veci s pozemskými, o ktoré sa zaujímal viac, než si mnohí uvedomujú. Bol nebeským architektom výstavby svätyne, v ktorej sa malo uctievať jeho meno, a dal potrebné pokyny aj na stavbu Šalamúnovho chrámu. Počas svojho pozemského života pracoval ako tesár v dielni svojho pestúna. KP 278.1
Kristus dal staviteľom svätostánku potrebnú múdrosť, aby mohli zhotoviť dokonalé a krásne dielo. Povedal: „Povolal som podľa mena Becaléla, syna Úriho, syna Chúrovho z kmeňa Júdovho, a naplnil som ho duchom Božím. Totiž múdrosťou, dôvtipom a znalosťou každého diela... Pridal som k nemu Oholíaba, syna Achísamachovho z kmeňa Dánovho. Každému schopnému dal som do srdca múdrosť, aby urobili všetko, čo som ti prikázal“ 2. Mojžišova 31,2-6. KP 278.2
Pán chce, aby pracovníci ktoréhokoľvek odvetvia videli v ňom Darcu toho, čo majú z jeho štedrosti. Veď všetky užitočné vynálezy a vedecký pokrok majú svoj pôvod v Bohu, neskonale múdrom a dokonalom Tvorcovi. Spoľahlivosť ruky lekára s možnosťou ovplyvňovať nervy a svaly, ako aj znalosť zloženia tela pramenia z Božej múdrosti. Lekár má tieto schopnosti používať na prospech trpiacich. Zručnosť, s akou tesár používa sekeru, sila, s akou kováč kuje železo, tiež pochádzajú od Boha. On zveril ľuďom talenty a očakáva od nich, že sa k nemu budú utiekať o radu. Boh nás chce viesť, aby sme v každej oblasti pracovali čo najlepšie. KP 278.3
Kresťanstvo a užitočná práca patria k sebe. Biblické náboženstvo má prenikať všetkým, čo robíme a čo hovoríme. V pozemských snahách i v duchovných záujmoch treba spájať ľudské a Božie prostriedky tak, aby sa navzájom prelínali v každom podnikaní, v remeslách, v poľnohospodárstve, v obchodovaní i vo vede. Ide teda o ich súčinnosť vo všetkých odvetviach kresťanského života. KP 279.1
Pán zjavil, na akom základe je možná taká spolupráca. Kristových spolupracovníkov má viesť túžba osláviť Boha. Každú prácu treba konať z lásky k Bohu a podľa jeho vôle. KP 279.2
Božiu vôľu máme spĺňať pri práci na stavbe rovnako dôsledne ako pri pobožnosti. Charakter vzdelávaný podľa správnych zásad nám pomôže rásť v milosti a poznaní v ktorejkoľvek pracovnej oblasti. KP 279.3
Boh však neprijme ani najlepšiu službu výnimočného talentu, ak mu na oltár ako živú obeť nepoložíme vlastné ja. Boh nemôže prijať ovocie, ak nie je zdravý koreň. KP 279.4
Pod Božím vedením sa z Jozefa a Daniela stali skvelí hospodári a prostredníctvom nich mohol Boh vykonať mnoho dobrého. Oni totiž nesledovali vlastné záujmy, ale chceli osláviť Boha. KP 279.5
Danielov život je pre nás poučením o tom, že ani človek na vysokom mieste nemusí byť prísnym a bezohľadným pánom. Ak dovolíme, Boh nás môže viesť krok za krokom tak, ako sa Božím svetlom dal viesť prorok Daniel aj vtedy, keď bol ministerským predsedom Babylonskej ríše. Božie slovo prirovnáva sebeckých a ctibažných štátnikov k poľnej tráve, ktorá rýchlo vädne. Pán chce, aby v jeho službe boli múdri ľudia, schopní pracovať v najrôznejších odvetviach. Potrebuje takých, čo každým svojím skutkom svedčia o jeho pravde. Dary, ktoré dostali od Pána, majú vzdelávať a rozvíjať pozorným štúdiom. Ak chce pracovník v ktoromkoľvek odvetví dosiahnuť hlbšie poznanie a lepšie výsledky, musí stále rozvíjať svoje schopnosti. Tým viac to platí o ľuďoch, ktorí svoje schopnosti a vedomosti používajú pri šírení Božieho kráľovstva na zemi. Z Písma vieme, že nepriatelia nenašli v Danielovej práci nijakú chybu, aj keď jeho úsilie podrobili prísnej kontrole. Jeho život svedčí o tom, čo môže dokázať človek, ktorý všetky svoje telesné, duševné i duchovné schopnosti bezvýhradne posvätí Božej službe. Daniel zostáva príkladom vzorného pracovníka. KP 279.6