Rozsievač pri svojej práci nebýva vždy len sklamaný. O semene, ktoré padlo na dobrú pôdu, Spasiteľ povedal: „Do dobrej pôdy bolo semeno zasiate u toho, kto slovo počúva a chápe. Ten potom prináša úrodu: jedno zrno dáva stonásobok, iné šesťdesiatnásobok a ďalšie tridsaťnásobok“ Matúš 13,23. „Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie“ Lukáš 8,15. KP 38.1
Keď podobenstvo hovorí o „dobrom a šľachetnom srdci“, nemyslí tým srdce bez hriechu. Veď evanjelium sa musí hlásať hynúcim. Kristus povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ Marek 2,17. Čisté srdce má ten, kto sa dá presvedčiť Duchom Svätým, vyzná svoju vinu a uvedomuje si, že potrebuje Božiu milosť a lásku. Úprimne túži poznať pravdu, aby mohol podľa nej poslušne žiť. Dobré srdce je srdce veriace, ktoré dôveruje Božiemu slovu. Bez viery ho človek nevie prijať. Kto „pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odpláca tým, čo ho hľadajú“ Židom 11,6. KP 38.2
To je ten, „kto slovo počúva a chápe“. Farizeji za čias Krista si zatvárali oči, aby nevideli, a zapchávali si uši, aby nepočuli. Pravda im nemohla preniknúť do srdca. Pre svoju tvrdošijnú neochotu počuť a vidieť museli znášať následky. Kristus však učil svojich učeníkov, aby mali otvorené mysle pre poučenie a aby ochotne uverili. Vyslovil nad nimi požehnanie, lebo uverili tomu, čo videli a počuli. KP 39.1
Poslucháč, ktorého podobenstvo prirovnáva k dobrej pôde, prijíma evanjelium „nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, akým naozaj je“ 1. Tesaloničanom 2,13. Skutočný učeník prijíma Písmo sväté ako Boží hlas, ktorý ho oslovuje. Božie slovo mu je živou skutočnosťou, preto mu otvára myseľ i srdce a prijíma ho s bázňou. Medzi takýchto poslucháčov patrili Kornélius a jeho priatelia, ktorí apoštolovi Petrovi povedali: „Teraz sme tu všetci pred Bohom, aby sme si vypočuli všetko, čo ti prikázal Pán“ Skutky apoštolov 10,33. KP 39.2
Poznanie pravdy nezávisí ani tak od chápavosti človeka ako skôr od čistoty úmyslov, jednoduchosti úprimnej viery a od dôvery k Bohu. Tým, čo pokorne hľadajú Pána, pomáhajú Boží anjeli a Duch Svätý im odkrýva poklady večných právd. KP 39.3
Poslucháči pripodobnení dobrej pôde prijímajú slovo, ktoré počuli. Satan im ho nemôže vziať, aj keby na to použil všetky svoje prostriedky. Nestačí Božie slovo len vypočuť alebo ho čítať. Kto chce mať z čítania Písma úžitok, musí uvažovať o jeho pravdách. Ich zmysel pochopí len pri úprimnom, modlitebnom uvažovaní. KP 39.4
Boh chce, aby sme sa zaoberali vznešenými a čistými myšlienkami, aby sme premýšľali o jeho láske, milosrdenstve a poznávali jeho obdivuhodné dielo v pláne vykúpenia. Len tak budeme môcť stále lepšie chápať pravdu. Naša túžba po čistote srdca a mysle bude stále väčšia. Spoločenstvo s Bohom prostredníctvom Písma zmení každého, kto zotrváva v čistom ovzduší ušľachtilých a vznešených myšlienok. KP 39.5
„Prináša úrodu.“ Tí, čo počuli a prijali Božie slovo, prinášajú úrodu poslušnosti. Prijaté Božie slovo sa prejaví v dobrých skutkoch. Povaha a život týchto ľudí sa pod jeho vplyvom začnú podobať životu a povahe Ježiša Krista: „Rád plním tvoju vôľu, môj Bože, rád ju konám, tvoj zákon vo svojom vnútri nosím“ Žalm 40,9. „Nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal“ Ján 5,30. V Písme čítame: „Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť tak, ako žil on“ 1. Jána 2,6. KP 40.1
Božie slovo neraz naráža na vrodené i získané povahové črty a životné návyky. Poslucháč s dobrou pôdou v srdci však prijíma všetky podmienky i požiadavky Božieho slova. Príkazy ľudí v porovnaní s Božím slovom strácajú význam. Celým srdcom a jednoznačným úsilím túži po večnom živote a poslušne ide za pravdou, aj keby utrpel stratu, bol prenasledovaný alebo mal zomrieť. KP 40.2
Bude „vytrvalo“ prinášať úrodu. Skúšky a ťažkosti sa nevyhnú nikomu, kto prijal Božie slovo. Skutočný kresťan však ani v súžení nestratí Boží pokoj, neprestane veriť, neprepadne zúfalstvu. Aj keď nevieme, ako sa skončí naše trápenie a aké zámery má s nami Boh, nestrácajme dôveru. Pripomeňme si Božiu lásku a milosrdenstvo. Zverme mu svoje starosti a trpezlivo čakajme na jeho pomoc. KP 40.3
Duchovný život bojom silnie. Trpezlivým znášaním ťažkostí získame pevný charakter i vzácne duchovné cnosti. Dokonalé ovocie viery, krotkosť a láska, často najlepšie dozrieva v desivých búrkach. KP 40.4
„Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď“ Jakoba 5,7. Kresťan má vo svojom živote trpezlivo očakávať ovocie Božieho slova. Ak prosíme o dar Ducha Svätého, neraz nás vypočuje tak, že nás zavedie do situácií, kde toto ovocie dozrieva. Niekedy však nechápeme jeho zámery, čudujeme sa a sme skľúčení. Pamätajme, že dary milosti sa musia rozvinúť a len vtedy prinesú svoje ovocie. Našou povinnosťou je prijať Božie slovo, neochvejne sa ho pridŕžať a dať sa ním viesť. Potom sa v našom živote splní jeho zámer. KP 41.1
Kristus povedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, môj Otec ho bude milovať. Prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok“ Ján 14,23. KP 41.2
Ak naše spojenie so zdrojom životodarnej sily bude živé, dostaneme sa pod vplyv mocnejšej a dokonalejšej vôle. Náš život bude v zajatí Ježiša Krista. Prestaneme žiť sebecky, pretože v nás bude žiť Kristus. Jeho charakter zmení našu povahu na svoj obraz. Potom budeme prinášať ovocie Ducha Svätého – „úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný“ Marek 4,20. KP 41.3