Z Bášanu sa víťazné skupiny izraelských bojovníkov vrátili s radosťou v srdci a s obnovenou vierou v Boha. Získali vzácne územie a pevne verili, že čoskoro dobyjú Kanaán. Medzi nimi a zasľúbenou krajinou bola už len rieka Jordán, a práve za touto riekou sa rozprestierala úrodná nížina, pokrytá sviežou zeleňou so závlahou z mnohých prameňov, krajina s osviežujúcim tieňom bujných paliem. Na západnom okraji nížiny vyčnievali z palmových sadov veže a paláce mesta Jericha, ktoré sa inak volalo aj „mestom paliem“. PP 338.1
Na východnej strane Jordána, medzi riekou a vysokou náhornou planinou, ktorú už mali za sebou, bola pozdĺž riečnych brehov tiež niekoľko kilometrov široká rovina. V tomto chránenom údolí prevládalo tropické podnebie. Boli tu šittímové (akáciové) háje, preto nížinu volali „šittímové údolie“. Izraelci sa utáborili pozdÍž rieky v akáciových hájoch, ktoré im poskytli príjemné útočisko. PP 338.2
V tomto pôvabnom prostredí číhalo na nich oveľa zákernejšie zlo, než boli mocné nepriateľské vojská alebo dravá púšťová zver. Túto krajinu, bohatú na prírodné dary, poškvrňovali jej obyvatelia. Pri verejnom uctievaní Baála, hlavného božstva, sa konali tie najohavnejšie a najzvrhlejšie obrady. Všade boli povestné miesta modloslužby a nerestí, a už názvy týchto miest svedčili o veľkom mravnom úpadku ľudu. PP 338.3
Toto prostredie zhubne vplývalo na Izraelcov. Ohavnosti páchané v okolí vzrušovali ich predstavivosť. Úroveň mravnosti im podrývala aj záhaľka a pohodlný život natoľko, že si ani neuvedomovali, ako sa odvracajú od Boha a pomaly, ale isto sa rútia do pokušenia a záhuby. PP 338.4
Za pobytu na brehu Jordána sa Mojžiš pripravoval na dobytie Kanaánu. Vyvolený vodca ľudu bol tým plne zaujatý. Tento čas vypätého očakávania bol pre ľud veľkou skúškou. Čas plynul a Izraelci sa dopúšťali tých najhorších priestupkov proti mravopočestnosti. PP 338.5
Počiatočné zriedkavé styky Izraelcov s okolitými pohanskými obyvateľmi sa po čase zvrhli do častých návštev midjánskych žien do izraelského tábora. Ich nepozorovaný príchod a nebadané zámery celkom unikli Mojžišovej pozornosti. Skrytým zámerom týchto žien bolo zviesť Izraelcov k prestupovaniu Božieho zákona. Tým sa mal v nich prebudiť záujem o pohanské obrady, zvyky a o príklon k modloslužbe. Keďže sa to všetko dialo pod zámienkou priateľstva, nebudilo to pozornosť ani strážcov ľudu. PP 338.6
Na Bileámov návrh usporiadal moábsky kráľ veľkú slávnosť na počesť pohanských bohov a Bileám mal nenápadne zabezpečiť na nej aj účasť Izraelcov. Keďže príslušníci vyvoleného národa pokladali Bileáma za Božieho proroka, svoju úlohu mohol splniť pomerne ľahko. Slávnosti sa zúčastnilo mnoho Izraelcov. Vstupom na zakázanú pôdu sa ocitli v satanových osídlach. Omámení hudbou a tancom, očarení krásou pohanských kňažiek celkom zabudli na svoju oddanosť Hospodinovi. Ich účasť na veselici a hodovaní, spojená s hojným pitím vína, im natoľko zatemnila zmysly a uvoľnila zábrany, že sa prestali ovládať a oddali sa bujarému hýreniu. Keď poškvrnili svoje svedomie oplzlými činmi, dali sa naviesť na uctievanie modiel. Na pohanských oltároch prinášali obete a zúčastňovali sa najzvrhlejších obradov. PP 339.1
Onedlho sa tento jed ako smrteľný mor rozšíril v celom tábore Izraelcov. Tí, čo v boji zdatne porážali nepriateľov, teraz ako omámení a posadnutí podľahli nástrahám pohanských žien. Samopašností sa dopúšťali predovšetkým kmeňoví náčelníci a velitelia. Previnilcov však bolo toľko, že sa dalo hovoriť o všeobecnom odpadnutí. „Izrael sa spriahol s Baál-Peórom“ (4. Mojžišova 25,3). Keď sa Mojžiš o celej situácii dozvedel, nepriatelia medzitým stačili zlákať Izraelcov nielen na ohavnú modloslužbu na vrchu Peór, ale aj na zavádzanie pohanských obradov priamo do tábora. Zostarnutého vodcu vyvoleného ľudu táto správa krajne roztrpčila a podnietila Boží hnev. PP 339.2
Svojimi bezbožnými skutkami sa tento ľud dostal sám do situácie, do ktorej by ho nebolo zahnalo nijaké Bileámovo zaklínanie. Izraelci opustili Boha. Bezodkladne ich však stihla rana a začali si uvedomovať ohavnosť svojho hriechu. V tábore vypukol strašný mor, ktorému zakrátko podľahlo desaťtisíce Izraelcov. Na Boží príkaz boli vodcovia tohto odpadnutia zabití. Rozkaz bol okamžite uskutočnený. Telá zabitých previnilcov viseli pred očami celého Izraela. Prísny trest vodcov mal poučiť ostatný ľud, aký odpor má Boh k ich hriechu a aký veľký Boží hnev vie vyvolať. PP 339.3
Keďže spravodlivosť Božieho trestu uznali všetci, ponáhľali sa k svätostánku, kde s plačom a v hlbokej pokore vyznávali svoje neprávosti. Kým ľudia pred Bohom pri dverách svätostánku plakali, zatiaľ čo mor konal svoje skazonosné dielo a sudcovia plnili svoju strašnú povinnosť, do tábora vyzývavo vstúpil Zimri – jedno z izraelských kniežať – spolu s midjánskou neviestkou, dcérou „čelného muža rodiny v Midjánsku“, a doviedol ju do svojho stanu. Tak bezočivo a odporne sa neresť dosiaľ neprejavila. Vínom rozpálený Zimri vyhlásil svoj hriech za „sodomský“ a týmto hanebným činom sa ešte vystatoval. Kňazi a predstavitelia ľudu v žiali a v pokore padali na zem, „plakali medzi predsieňou a oltárom“ (Joel 2,17), a prosili Hospodina, aby ušetril svoj ľud a netrestal ho preto, že toto izraelské knieža sa svojím hriechom chvastalo pred všetkými, akoby vyzývalo Boha k pomste a posmievalo sa sudcom národa. Vtedy vstal Pinchás, syn veľkňaza Eleázara, vyšiel zo zhromaždenia, vzal kopiju „vošiel za izraelským mužom do stanu“ a oboch prebodol. Tak bola odvrátená rana od Izraelcov. Kňazovi, ktorý vykonal Boží rozsudok, bola preukázaná pocta pred celým Izraelom a kňazstvo bolo naveky potvrdené jemu i jeho potomstvu. PP 339.4
Božie posolstvo Mojžišovi znelo: „Pinchás... odvrátil môj hnev od Izraelcov... Preto povedz: Hľa, dávam mu svoju zmluvu pokoja a bude pre neho i jeho potomstvo zmluvou večného kňazstva, pretože horlil za svojho Boha a získal Izraelcom zmierenie.“ 4. Mojžišova 25,11-13. PP 340.1
Božie súdy, ktoré dopadli na Izraelcov za ich hriechy v Šittíme, usmrtili tých, na ktorých takmer pred štyridsiatimi rokmi padol rozsudok: „Oni iste pomrú na púšti.“ Sčítanie ľudu, uskutočnené na Boží príkaz v tábore pri Jordáne, ukázalo, že „medzi nimi nebol nikto zo spočítaných Mojžišom a kňazom Áronom, ktorí sčítali Izraelcov na Sínajskej púšti... Nezostal z nich nikto, iba Káleb, syn Jefunneho, a Józua, syn Núnov.“ 4. Mojžišova 26,64.65. PP 340.2
Boh poslal rany na Izraelcov, pretože podľahli zvodom Midjáncov. No spravodlivý Boží hnev neobišiel ani zvodcov. Amálekovci, ktorí zaútočili na Izrael pri Refidíme, kde napadli slabých, unavených a zaostávajúcich za izraelským vojskom, zostali dlho nepotrestaní. Midjáncov, ktorí zviedli Izraelcov do hriechu a boli ich nebezpečnejšími nepriateľmi, Božia rana zasiahla okamžite. Boh prikázal Mojžišovi: „Pomsti Izraelcov na Midjáncoch; potom budeš pripojený k svojmu ľudu.“ 4. Mojžišova 31,2. Mojžiš bez váhania splnil Boží príkaz. Z každého kmeňa dal vybrať tisíc mužov a tých potom vyslal pod Pinchásovým vedením. „Vydali sa na výpravu oproti Midjáncom, ako Hospodin prikázal Mojžišovi... okrem iných pobitých usmrtili aj midjánskych kráľov... piatich to midjánskych kráľov. Aj Bileáma, syna Beórovho, zabili mečom.“ 4. Mojžišova 31,7.8. Aj ženy, ktoré útočiace vojsko zajalo, boli na Mojžišov rozkaz usmrtené ako najnebezpečnejší nepriatelia, lebo sa najviac previnili voči Izraelcom. PP 340.3
Tak skončili tí, čo Božiemu ľudu chceli škodiť. Žalmista hovorí: „Pohania sa prepadli v jame, ktorú vykopali; do siete, ktorú nastražili, sa im polapila noha.“ Žalm 9,16. „Lebo Hospodin nezavrhne svoj ľud a neopustí svoje dedičstvo. Súd navráti sa k spravodlivosti.“ Keď ľudia „napádajú dušu spravodlivú“, Hospodin „odplatí im ich neprávosť a vykynoží ich pre ich zlotu“. Žalm 94,14.15.21.23. PP 341.1
Keď mal Bileám prekliať Izraelcov, nijaké jeho zaklínanie im nemohlo uškodiť, lebo Hospodin nehľadel na „neprávosť v Jákobovi“, ani na „trápenie v Izraeli“. 4. Mojžišova 23,21. Keď však Izraelci podľahli pokušeniu a prestúpili Boží zákon, Boh ich prestal chrániť. Keď Boží ľud zachováva jeho prikázania, „čary sa nechytia Jákoba, ani zariekanie Izraela“. 4. Mojžišova 23,23. Preto sa ich satan lákavými zvodmi všemožne snaží zviesť do hriechu. Ak tí, čo sa pokladajú za strážcov Božieho zákona, jeho prikázania prestupujú, tým sa odvracajú od Boha a proti nepriateľom neobstoja. PP 341.2
Izraelci, ktorých nemohli poraziť midjánske zbrane ani čary, padli za obeť ich neviestkam. Žena v satanových službách má moc, ktorou vie muža opriasť a zničiť. „Lebo mnoho je pobitých, ktorých priviedla k pádu, a početní sú tí, ktorých zmárnila.“ Príslovia 7,26. Takto boli zvedené a o poctivosť pripravené aj Šétove deti; tak bolo skazené posvätné semeno. Takto bol pokúšaný Jozef. Takto Samson prezradil Filištíncom zdroj svojej sily, záštitu Izraelcov. Takto stroskotal Dávid. Takto sa stal otrokom vášne a svoju česť obetoval tej istej zvodnej moci aj Šalamún, najmúdrejší z kráľov, ktorého Boh trikrát nazval svojím miláčikom. PP 341.3
„A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. Preto, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“ 1. Korinťanom 10,11.12. Satan dobre pozná ľudské srdce. Vie o všetkých slabinách človeka, pretože ich neprestajne dôkladne pozoruje a stále v nových pokoleniach poráža tých najsilnejších mužov, izraelské kniežatá, tými istými pokušeniami, akými ich porazil v Baál-Peóre. Každá doba má svojich stroskotancov, čo uviazli na plytčine zmyselných pôžitkov. Čím viac sa blíži koniec času a Boží ľud prichádza k hraniciam nebeského Kanaánu, satan znásobuje svoje úsilie, aby veriacim zabránil vojsť do zasľúbenej krajiny. Každého pokúša a zvádza do svojho osídla. Všetci musia bdieť. Satan chystá pokušenia aj zodpovedným predstaviteľom v najsvätejšom povolaní. Ak sa mu podarí zviesť ich do hriechu, potom ich príkladom zvedie a zničí ďalších. Dnes uplatňuje tú istú taktiku ako pred tritisíc rokmi: priateľstvo so svetom, čaro krásy, zmyselné rozkoše, hýrivé zábavy, nestriedmosť v jedení a v pití. Tým všetkým zvádza k prestupovaniu siedmeho prikázania. PP 341.4
Satan zviedol Izraelcov k modloslužbe cez smilstvo. Tí, čo zneuctievajú Boží obraz a poškvrňujú v sebe chrám Ducha, nezľaknú sa nijakého zneuctenia Boha, ktoré by mohlo uspokojiť ich zvrátené túžby. Ukájanie zmyselných žiadostí oslabuje duševné i duchovné schopnosti človeka. Uspokojovanie nízkych pudov otupuje a ochromuje mravnú a rozumovú silu. Otrok vášne si neuvedomuje posvätnú záväznosť Božieho zákona. Ako si potom môže vážiť obrátenie, alebo správne doceniť hodnotu vlastnej duše. Dobrotivosť, čistotu a pravdu, Božiu bázeň a lásku k duchovným hodnotám – všetky tieto ušľachtilé vlastnosti a snahy, ktoré človeka spájajú s nebeským svetom – spáli plameň zmyselnej vášne. Človek sa nakoniec stáva temnou a bezútešnou púšťou, príbytkom zlých duchov, „skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri“. Zjavenie Jána 18,2. Bytosti stvorené na Boží obraz upadajú na úroveň zvierat. PP 342.1
Izraelci sa stykom s modloslužobníkmi a účasťou na ich slávnostiach dali zviesť k prestupovaniu Božieho zákona, za čo ich stihol Boží súd. Satan aj dnes zvádza Kristových nasledovníkov do družby s priestupníkmi, na ich zábavné podujatia, a tým do hriechu. „Vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte.“ 2. Korinťanom 6,17. Boh aj dnes žiada svoj ľud, aby sa zjavne odlišoval od zvyklostí, mravov a zásad ostatného sveta, ako to kedysi žiadal od Izraela. Keď sa bude jeho ľud verne pridŕžať učenia Božieho slova, bude sa od všetkých líšiť. Inak to ani nemôže byť. Izraelci nedostali iné varovné výstrahy, aby sa nespolčovali s pohanmi, než sú tie, ktoré kresťanom zakazujú prispôsobovať sa duchu a mravom hynúceho sveta. Kristus hovorí: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska.“ 1. Jána 2,15. „Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?!“ „Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ Jakoba 4,4. Kristovi nasledovníci nemajú nerozvážne vyhľadávať spoločenstvo bezbožných ľudí. Stýkať sa však s nimi smieme vtedy, ak im chceme a máme čím byť v dobrom zmysle prospešní. Rozhodne sa však musíme rozlúčiť s tým, čo by nás mohlo svojím vplyvom odvrátiť od Boha. Prosme Pána: „Neuveď nás do pokušenia,“ všemožne sa však pokušeniu vyhýbajme aj sami. PP 342.2
Izraelci zhrešili práve v čase, keď ich nikto neohrozoval a keď žili v pohodlí. Zabúdali na Hospodina, zanedbávali modlitbu a začali sa spoliehať na seba. Keď spohodlnelý a sebecky zameraný pôžitkársky spôsob života strhol ochrannú hrádzu duše, začali do nej vnikať nečisté myšlienky. Boli to zradcovia z vlastných radov, čo zborili pevné zásady a Izrael vydali napospas satanovej moci. Takto sa satan stále snaží zničiť človeka. Skôr ako človek zhreší zjavne, v jeho srdci prebieha zdĺhavý, pred ľuďmi skrytý proces prípravy na hriech. Človek nepadá náhle zo stavu čistoty a zbožnosti do neresti, skazenosti a do zločinu. Trvá to určitý čas, kým bytosť stvorená na Boží obraz zostúpi na úroveň zvieraťa, alebo sa stane stelesnením satanského ducha. Podobáme sa tomu, čo obdivujeme. Premietaním nečistých predstáv si myseľ zvyká na hriech; a hriech kedysi odporný, začne sa javiť príjemným. PP 342.3
Satan sa všemožne snaží o to, aby si ľudia obľúbili zločin a neresť. Sotva prejdeme ulicami našich miest, aby sme nemuseli vidieť nápadné reklamy románových či iných odporných zločinov. Takto sa myseľ oboznamuje s hriechom a zvyká si naň. Noviny a časopisy denne informujú čitateľov o zločinoch a nerestiach a vzrušujúcimi príbehmi roznecujú nízke vášne. Ľudia dostávajú toľko správ o zvrhlých skutkoch, že kedysi citlivé svedomie, ktoré by sa od podobných výjavov s hrôzou odvrátilo, postupne otupieva a neskôr sa o ne priam dychtivo zaujíma. PP 343.1
Mnohé z obľúbených zábav dnešného sveta sledujú ten istý cieľ ako pohanské zábavy dávnych čias a so záľubou sa ich zúčastňujú aj mnohí z tých, čo sa pokladajú za kresťanov. Je naozaj len veľmi málo takých zábav, ktoré by satan nevyužil pre svoje zhubné zámery. Po celé stáročia využíval divadelné, operné a iné predstavenia s omamne očarujúcou hudbou a tancom na roznecovanie vášní a obdivovanie ľudských nerestí. Hazardnými hrami strháva ochrannú hradbu zásad a otvára dvere uspokojovaniu zmyselných žiadostí. Pri každom spoločenskom podujatí, pri ktorom sa podnecuje márnivosť, kde sa holduje zmyselnému pôžitkárstvu a kde človek zabúda na Boha a zo zreteľa stráca záujmy večné, satan spútava svoju korisť povrazmi hriechu. PP 343.2
Rada múdreho človeka znie: „So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život.“ Príslovia 4,23. Aké myšlienky má človek v srdci, taký je. Srdce nemôže zostať čisté, ak ho stále neobmýva a neobnovuje Božia milosť; bez nej je úsilie o čistotu života vopred zmarené. Kto sa pokúša žiť cnostne a šľachetne bez Kristovej milosti, stavia dom na piesku. Stavba sa mu pri prudkom nápore pokušenia určite zrúti. Každý by mal s Dávidom prosiť: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného!“ Žalm 51,12. Ak sme sa stali účastníkmi Božej milosti, musíme sa usilovať o dokonalosť, aby nás „Božia moc vierou chránila pre spásu“. 1. Petra 1,5. Ak máme odolať pokušeniu, potom nepochybne musíme aj sami vynaložiť určité úsilie. Kto sa nechce stať korisťou satanských nástrah, obozretne musí strážiť hradby svojho srdca. Treba sa vyhnúť všetkému, čo môže podnietiť nečisté myšlienky, či už ide o čítanie, pozeranie alebo počúvanie. Nemali by sme premýšľať o všetkom, čo nám náš protivník našepká. Apoštol Peter napísal: „Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi... neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní.“ 1. Petra 1,13-15. Pavol hovorí: „Myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je cnostné a chválitebné.“ Filipským 4,8. Na to je potrebná vrúcna modlitba a ustavičná bdelosť. Okrem toho potrebujeme cítiť stály vplyv Ducha Svätého, ktorý usmerňuje našu myseľ a upútava ju tým, čo je čisté a sväté. Usilovne máme skúmať Božie slovo. „Ako zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať tvoje slovo.“ Žalmista hovorí: „Tvoju reč skryl som vo svojom srdci, aby som proti tebe nehrešil.“ Žalm 119,9.11. PP 343.3
Bezprostredným následkom hriechu Izraelcov v Baál-Peóre boli Božie tresty, ktoré postihli tento národ. Nie je nutné, aby ten istý hriech bol potrestaný rovnako rýchlo ako v minulosti, no odplata zaň určite príde. „Kto by teda Boží chrám ničil, toho Boh zničí.“ 1. Korinťanom 3,17. Príroda postihuje tieto zločiny strašnými trestami, ktoré skôr či neskôr doľahnú na každého hriešnika. Práve tieto hriechy spôsobili veľký úpadok ľudského rodu a zapríčinili choroby a biedu na svete. Hriešnik môže utajiť svoju neprávosť pred svojimi blížnymi, ale určite neunikne jeho následkom – utrpeniu, chorobe, slabomyseľnosti alebo smrti. Nakoniec sa bude musieť postaviť pred Boží súd, ktorý nad ním vynesie večne platný trest. „Závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné... tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo“ (Galaťanom 5,21), ale so satanom a zlými anjelmi budú vrhnutí „do ohnivého jazera“, čo je „druhá smrť“. Zjavenie Jána 20,14. PP 344.1
„Pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej, nakoniec však je horká ako palina, ostrá ako dvojsečný meč.“ Príslovia 5,3.4. „Oddiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu, aby si svoju česť nedal iným a svoje roky ukrutníkovi, aby sa cudzí nenasycovali tvojou silou, a čo máš ťažko získané, aby nešlo do domu cudzinca, inak by si musel na konci stenať, keď ti bude hynúť telo a mäso.“ Príslovia 5,8-11. „Jej dom zvažuje sa k smrti.“ „Nikto sa nevráti z tých, čo k nej vchádzajú.“ Príslovia 2,18.19. „Sú tam tiene podsvetia a jej hostia sú v hlbinách záhrobia.“ Príslovia 9,18. PP 344.2