V izraelskom hospodárskom živote bola desatina všetkých príjmov obyvateľstva venovaná verejnej bohoslužbe. Mojžiš oznámil Izraelcom: „Všetky desiatky zo zeme, z výsevu poľa a z ovocia stromov patria Hospodinovi; je to sväté Hospodinovi.“ „Všetky desiatky z dobytka a oviec... nech je sväté Hospodinovi.“ 3. Mojžišova 27,30.32. PP 393.1
Izraelci však nie sú pôvodcami desiatkového systému. Hospodin si vyhradil desatinu pre seba a Izraelci túto požiadavku uznali a zachovávali. Abrahám odovzdal desiatok kňazovi najvyššieho Boha. (Pozri 1. Mojžišova 14,18.20.) Keď Jákob bol ako vyhnanec a pútnik v Bételi, sľúbil Hospodinovi: „Zo všetkého čo mi dáš, budem ti presne odvádzať desiatky.“ 1. Mojžišova 28,22. Keď sa Izraelci stali národom, prijali ustanovenie o desiatkoch ako Boží príkaz a ich blahobyt mal závisieť od toho, ako verne budú tento príkaz plniť. PP 393.2
Ľud mal odovzdávaním desiatkov poznať významnú pravdu, že zdrojom všetkého požehnania je Boh a jemu patrí vďačnosť človeka za všetko dobré, čo z Božej prozreteľnosti smie prijať. PP 393.3
„On dáva všetkým život, dych a všetko.“ Skutky apoštolov 17,25. Hospodin oznamuje: „Mne patrí všetka lesná zver a tisíce dobytka na vrchoch.“ Žalm 50,10. „Moje je striebro, moje je i zlato.“ Haggeus 2,8. Boh dal človekovi schopnosť: „pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo on ti dáva silu získavať bohatstvo“. 5. Mojžišova 8,18. Hospodin prikázal, aby mu ľudia na znak vďačnosti a úcty odovzdávali dary a obete, a tým uznali, že všetko pochádza od neho. PP 393.4
„Všetky desiatky... patria Hospodinovi.“ 3. Mojžišova 27,30. Podobne znie aj zákon o zachovávaní soboty. „Siedmeho dňa je však sobota Pána, Boha tvojho.“ 2. Mojžišova 20,10. Boh si vyhradzuje určitú čiastku času, ktorý dal človekovi, i z jeho majetku, a nikto si to nemá beztrestne privlastňovať. PP 393.5
Desiatky mali byť venované výlučne levítom, ktorí slúžili v svätostánku. Tým sa však ešte nevyčerpávali prostriedky určené na náboženské účely. Svätostánok, a neskôr aj chrám, boli predsa postavené z dobrovoľných darov. Na ich údržbu a iné výdaje mal Mojžiš pri sčítaní ľudu od každého vybrať peniaze zmierenia a dať ich „na obsluhu svätostánku“. 2. Mojžišova 30,16. Za čias Nehemiáša sa na tento účel každoročne vyberal príspevok 2. Kráľov 12,4 (ROH); 2. Kráľov 12,5 (ECAV); 2. Paralipomenon 24,4-13; Nehemiáš 10,32 (ROH); Nehemiáš 10,33.34 (ECAV). Izraelci občas prinášali Bohu zmierujúce a ďakovné obete. Väčšie množstvo prinášal ľud pri výročných sviatkoch. Izraelci sa štedro postarali aj o chudobných. PP 393.6
Predovšetkým bolo treba uznať Božiu požiadavku a len potom mohol byť desiatok odovzdaný. Zo všetkých zemských plodín boli prvé zrelé plody venované Hospodinovi. Podobne to bolo aj s prvou vlnou z ostrihaných oviec, s prvým zrnom z vymlátenej pšenice. Bohu patril prvý olej, prvé víno i prvorodené zvieratá. Za prvorodeného syna sa odovzdávala cena vykúpenia. Prvé plody sa predkladali Hospodinovi vo svätostánku a potom sa venovali kňazom. PP 394.1
Tým sa ľuďom stále pripomínalo, že ich polia, stáda i drobné domáce zvieratá patria Bohu, že on je darcom slnečných lúčov i dažďa, aby mohli siať i žať, a že Boh je stvoriteľom všetkého, čo majú, a oni že sú len správcami jeho majetku. PP 394.2
Keď sa izraelskí muži zišli k svätostánku s prvotinami poľných, záhradných a viničných plodov, verejne tým uznávali Božiu dobrotivosť. Keď potom kňaz jednotlivo prijímal dary, odovzdávajúci akoby v prítomnosti samého Hospodina vravel: „Môj otec bol blúdiacim Aramejcom“, a potom vyrozprával pobyt v Egypte a trápenie, z ktorého Boh vyslobodil Izraelcov „silnou rukou a vystretým ramenom s veľkou hrôzou a so znameniami a zázrakmi“. Potom dodal: „Priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. A teraz, hľa, priniesol som prvotinu plodín zeme, ktorú si mi dal, Hospodine.“ 5. Mojžišova 26,5.8-10. PP 394.3
Príspevky, ktoré sa od Hebrejcov vyžadovali na náboženské a dobročinné účely, tvorili celú štvrtinu ich príjmu. Dalo by sa predpokladať, že kvôli tak vysokej dani z príjmu obyvateľstvo schudobnie. Opak bol pravdou, lebo dodržiavanie týchto príkazov bolo jednou z príčin ich blahobytu. Pod podmienkou vernosti im Boh sľúbil: „Pohrozím pre vás kobylkám, takže vám neskazia plodiny zeme a vinič vám nebude neplodný na poli... Blahoslaviť vás budú všetky národy, lebo budete obľúbenou krajinou, vraví Hospodin mocností.“ Malachiáš 3,11.12. PP 394.4
Sebectvo, prejavené neochotou odovzdávať dobrovoľné dary na Božie dielo, sa výrazne prejavilo v následkoch za čias proroka Aggea. Židia sa po návrate z babylonského zajatia rozhodli postaviť Hospodinovi chrám. Veľký odpor nepriateľov im bránil v práci pokračovať. Okrem toho pre veľké sucho nemali potrebné prostriedky ani na živobytie. Boli presvedčení, že stavbu chrámu nemôžu dokončiť. Vraveli: „Ešte neprišiel čas stavať dom Hospodinov.“ Hospodin im však prostredníctvom svojho proroka odkázal: „Vám už prišiel čas bývať v obkladaných domoch, zatiaľ čo tento dom je v troskách? Teraz však takto hovorí Hospodin mocností: Povážte, ako sa vám vodí. Sejete mnoho a zvážate málo; jete a nenasycujete sa, pijete, ale nemáte dosť, obliekate sa a nezohrejete sa a kto dostáva mzdu, dáva mzdu do deravého mešca.“ Haggeus 1,2-6. A potom počuli aj o príčine: „Očakávali ste mnoho a je z toho málo; keď ste to doviezli domov, ja som to odfúkol. Prečo? hovorí Hospodin mocností. Pre môj dom, ktorý je v troskách; ale každému z vás ide len o jeho dom. Preto nebesá nad vami odopreli rosu a zem odoprela úrodu. Privolal som suchotu na zem a na vrchy, i na obilie a na mušt, na olej a na všetko, čo vydáva zem, na človeka i na dobytok, a na všetko, čo získava rukami.“ Haggeus 1,9-11. „Ak niekto prišiel k hŕbe obilia o dvadsiatich mericiach, bolo ich len desať; ak prišiel ku kadi nabrať päťdesiat okovov, bolo ich len dvadsať. Bil som vás i všetko dielo vašich rúk sneťou a hrdzou i krupobitím.“ Haggeus 2,16.17. PP 394.5
Táto výstraha ľud vyľakala, preto sa pustili do stavby Božieho domu. Nato počuli slovo Hospodinovo: „Pozorujte odo dneška a ďalej, od dvadsiatehoštvrtého dňa deviateho mesiaca. Odo dňa, keď bol položený základ chrámu Hospodinovho, pozorujte: ...odo dneška budem požehnávať.“ Haggeus 2,18.19. PP 395.1
Múdry Šalamún hovorí: „Niekto dáva priehrštím a ešte mu pribúda, niekto šetrí viac, ako sa patrí, a má nedostatok.“ Príslovia 11,24. Podobne hovorí aj apoštol Pavol: „Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať... Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok.“ 2. Korinťanom 9,6.8. PP 395.2
Izraelci mali byť podľa Božej vôle nositeľmi svetla na celej zemi. Ich verejné bohoslužby mali byť svedectvom o existencii a zvrchovanosti živého Boha. Svojou bohoslužbou prednostne smeli prejaviť svoju vernosť a lásku k Bohu. Hospodin rozhodol, aby na šírení svetla a pravdy na zemi mali svojím úsilím a obeťami podiel aj tí, čo prijímajú požehnania nebeských darov. Boh mohol za zvestovateľov svojej pravdy povolať anjelov, svoju vôľu mohol oznámiť vlastným hlasom, ako to urobil pri vyhlásení zákona zo Sínaja. Boh si však vo svojej neskonalej láske a múdrosti vybral za svojich spolupracovníkov ľudí. PP 395.3
Za čias Izraela boli desiatky a dary potrebné na to, čo súviselo s bohoslužbou. Bude azda dnešný Boží ľud skúpejší? Podľa Kristovej zásady by mala byť naša obeť Bohu primeraná svetlu a možnostiam, ktoré máme. „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať.“ Lukáš 12,48. Spasiteľ povedal učeníkom: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Matúš 10,8. Čím viac výsad a požehnaní smieme prijímať a vzhľadom na príklad neporovnateľnej obete Božieho Syna, nemali by sme svoju vďačnosť prejaviť štedrejšími darmi, aby aj iní mohli mať účasť na posolstve spásy? Šírenie evanjelia je dnes nákladnejšie, než bolo v dobách minulých. Zákon o desiatkoch a obetiach je teda dnes ešte dôležitejší než v dobe starých Izraelcov. Keby veriaci štedro podporovali Božie dielo a keby sa neuchyľovali k nekresťanským a neposväteným spôsobom, ako naplniť pokladňu, určite by Boha lepšie uctili a oveľa viac ľudí by získali pre Krista. PP 395.4
Mojžišov plán na získanie prostriedkov na stavbu svätostánku bol veľmi úspešný. Od nikoho nebolo treba dary vymáhať. Mojžiš nemusel hľadať riešenie v takých opatreniach, k akým sa dnes uchyľujú niektoré kresťanské zbory. Nemusel ľudí pozývať na veselé podujatia s tancom a všeobecnou zábavou; neusporiadal nijaké lotérie, nijaké svetské programy, aby získal prostriedky na Boží svätostánok. Mojžiš mal na Boží pokyn vyzvať Izraelcov, aby priniesli svoje obete. Mal prijať dary od každého darcu, ktorý bol ochotný obetovať celým srdcom. Darov sa zozbieralo toľko, že Mojžiš musel ľuďom oznámiť, že pre nadbytok darov ďalšie obete už nie sú potrebné. PP 396.1
Ľudia sú Božími hospodármi. Majetok, ktorý im Boh zveril, má slúžiť na šírenie evanjelia. Tým, čo sa osvedčili ako verní hospodári, zverí viac. Hospodin hovorí: „Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja.“ 1. Samuelova 2,30. „Ochotného darcu miluje Boh“ a ak mu Boží ľud prináša svoje dary a obete vďačne, „nie z neochoty alebo z prinútenia“ (2. Korinťanom 9,7), Pán ho požehná, ako sľúbil. „Prinášajte celé desiatky do pokladnice a bude poživeň v mojom dome; a vyskúšajte ma týmto, vraví Hospodin mocností, či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás až nadbytok požehnania.“ Malachiáš 3,10. PP 396.2