V Izraeli sa vládlo v Božom mene a Božou mocou. Úlohou Mojžiša, sedemdesiatich starších predstaviteľov, jeho kniežat a sudcov bolo dbať o to, aby sa v živote národa uplatňovali Božie zákony. Nikto z nich však nemal nijaké právo vydávať národu zákony nové. To bolo trvalou podmienkou existencie Izraela ako národa. Hospodin im v priebehu stáročí posielal mužov, ktorí v jeho duchu učili ľud, ako treba zákony uvádzať do platnosti. PP 456.1
Hospodin predvídal, že Izrael bude chcieť mať kráľa, ale nesúhlasil s nijakou zmenou zásad, na ktorých spočíval štát. Kráľ mal zastupovať Najvyššieho. Hospodina mali uznávať za hlavu národa a jeho zákon mal platiť ako zvrchovaný zákon krajiny. PP 456.2
Izraelci sa po usadení v Kananáne znova priznali k zásadám Božej vlády (theokracie) a pod Józuovým vedením žili v blahobyte. Prírastkom obyvateľstva a stykom s inými národmi sa situácia zmenila. Izraelci prevzali veľa zvyklostí od svojich pohanských susedov, a tým sa do značnej miery zriekli svojho zvláštneho, posvätného charakteru. Postupne stratili úctu voči Bohu a prestali si vážiť prednosť, že smú byť jeho vyvoleným ľudom. Zlákala ich okázalá nádhera pohanských vládcov; zunovala sa im jednoduchosť v správe krajiny. Medzi kmeňmi sa šírila žiarlivosť a závisť. Oslabovali ich vnútorné rozpory. Okrem toho boli ustavične vystavení vpádom svojich pohanských nepriateľov, a tak sa medzi ľudom ustálila predstava, že ak sa má ich postavenie medzi národmi udržať, musia sa všetky kmene spojiť pod jednu silnú ústrednú vládu. Čím viac opúšťali Boží zákon, tým viac túžili vymaniť sa aj spod nadvlády svojho nebeského Vládcu. Tak sa v celom Izraeli prejavila túžba po kráľovi. PP 456.3
Od čias Józuu nikto nespravoval národ tak rozvážne a úspešne ako Samuel. Hospodin mu zveril trojaký úrad: bol sudcom, kňazom i prorokom. Pracoval neúnavne a nezištne horlivo pre blaho svojho ľudu a národ sa pod jeho múdrym vedením mal veľmi dobre. V krajine bol poriadok, prehlbovala sa zbožnosť a načas umĺkla aj nespokojnosť. Postupom času Samuel bol donútený o vládne starosti sa deliť s inými, a preto určil svojich dvoch synov za najbližších spolupracovníkov. Zatiaľ čo Samuel pokračoval vo svojich povinnostiach v Ráme, jeho dvaja mladí synovia sa usídlili v Beér-Šebe na južnej hranici krajiny, a tam spravovali ľud. PP 456.4
Samuel ustanovil svojich synov za spolupracovníkov s plným súhlasom všetkého ľudu, ale ukázalo sa, že tejto otcovej voľby neboli hodni. Hospodin dal predstaviteľom ľudu prostredníctvom Mojžiša zvláštne smernice, aby správcovia Izraela súdili spravodlivo, aby sa starali o vdovy a siroty a aby neprijímali úplatky. Ale Samuelovi synovia „sa oddali lakomstvu, prijímali úplatky a prekrúcali právo“. 1. Samuelova 8,3. Nedbali na pokyny, ktoré sa im Samuel snažil vštepovať do mysle, a ešte menej sa snažili žiť príkladne čistým a nezištným životom svojho otca. Výstraha, ktorú dostal Éli, nezapôsobila na Samuela tak, ako by bola mala. Do istej miery bol aj on voči svojim synom príliš zhovievavý a následky sa prejavili v povahe a spôsobe ich života. PP 457.1
Nespravodlivosť týchto sudcov spôsobila veľkú nespokojnosť a pre ľud sa stala vhodnou zámienkou, aby si žiadal zmenu, po ktorej už tajne dávno túžil. „Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela, prišli k Samuelovi do Rámy a povedali mu: Hľa, ty si už starý a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách; ustanov nám teraz kráľa, aby nás spravoval, ako je to u všetkých národov.“ 1. Samuelova 8,4.5. O mnohých krivdách páchaných v národe sa prorok ani nedozvedel. Keby bol Samuel o neprávostiach svojich synov vedel, bol by ich bezodkladne z úradu odvolal; ale žiadateľom o to nešlo. Samuelovi bolo zrejmé, že pravým dôvodom bola ich nespokojnosť a pýcha, a že ich žiadosť bola výsledkom dôkladne premysleného a dohodnutého zámeru. Samuelovi osobne nič nevytýkali. Všetci uznali čestnosť a rozvahu pri spravovaní národa. Ich žiadosť však starý prorok pokladal za kritiku namierenú proti nemu a za zjavnú snahu zbaviť sa ho. Svoje pocity nijako nedal znať. Nikomu nič nevyčítal, ale celú záležitosť predniesol na modlitbe Hospodinovi a prosil ho o radu. PP 457.2
Hospodin povedal Samuelovi: „Poslúchni hlas ľudu vo všetkom, čo ti hovoria, lebo nepohrdli tebou, ale pohrdli mnou, aby som nebol kráľom nad nimi. Celkom tak, ako robili mne a odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta, až do toho dňa, keď ma opustili a slúžili iným bohom, tak robia aj tebe.“ 1. Samuelova 8,7.8. Hospodin tými slovami proroka vlastne napomenul, že správanie ľudu voči nemu ho nemá kormútiť. Toto zneváženie nepatrilo predsa jemu, ale celkom zjavne bolo namierené proti vláde Boha, ktorý národu určil vládcov. Kto však odmieta a zavrhuje verného Božieho sluhu, nepohŕda len ním, ale aj Pánom, ktorý ho poslal. Ak odmietajú Božie slovo, jeho napomenutia a rady, odmietajú vlastne Božiu vládu. PP 457.3
Čas najväčšieho blahobytu zažili Izraelci vtedy, keď uznávali Hospodina za svojho kráľa; keď jeho zákony pokladali za spravodlivejšie a jeho vládu za lepšiu, než akú majú iné národy. O Hospodinových prikázaniach Mojžiš Izraelcom povedal: „To bude vašou múdrosťou a rozumnosťou v očiach národov, ktorí počujú všetky tieto ustanovenia a povedia: Naozaj múdry a rozumný ľud je tento veľký národ.“ 5. Mojžišova 4,6. Keď Izraelci Boží zákon nezachovávali, nestali sa takým národom, aký z nich chcel mať Boh. Hriech ich natoľko zaslepil, že všetko zlo, ako následok vlastných vín a nerozumností, zvaľovali na Božiu vládu. PP 458.1
Hospodin ústami svojich prorokov predpovedal, že raz bude v Izraeli vládnuť kráľ. To však neznamenalo, že by to mal byť pre nich ten najlepší spôsob vlády, alebo že by to bolo podľa Božej vôle. Keď Izraelci odmietli poslúchnuť jeho radu, mohli si vybrať. Hozeáš hovorí, že Boh im dal kráľa „vo svojej prchlivosti“. Hozeáš 13,11. Ak sa ľudia rozhodnú ísť vlastnou cestou bez ohľadu na Hospodinovu radu, alebo aj proti jeho zjavnej vôli, prianie im neraz splní, aby z následných trpkých skúseností poznali svoju nerozvážnosť a aby sa zo svojich hriechov kajali. Ľudská pýcha a múdrosť bývajú neraz nebezpečnými radcami. Po čom človek túži proti Božej vôli, nakoniec sa prejaví skôr ako kliatba než ako požehnanie. PP 458.2
Boh chcel, aby jeho ľud mal v ňom jediného zákonodarcu i zdroj sily. Vedomie závislosti od Boha by ich s ním stále viac spájalo. To by ich povznieslo, zušľachtilo a uspôsobilo, aby mohli splniť poslanie, ku ktorému ich ako svoj vyvolený ľud povolal. Keď však na trón nastúpi človek, odvráti ich myseľ od Boha. Viac budú dôverovať ľudskej sile a menej Božej moci, a chyby kráľa ich zvedú do hriechu a národ odlúčia od Boha. PP 458.3
Samuel dostal príkaz, aby prosbe ľudu vyhovel, no súčasne mal upozorniť, že Hospodin s tým nesúhlasí. Prorok im mal oznámiť aj výsledok ich rozhodnutia. „Samuel predniesol všetky slová Hospodinove ľudu, ktorý od neho žiadal kráľa.“ 1. Samuelova 8,10. Svedomite im vysvetlil, aké bremeno budú musieť znášať a upozornil ich na rozdiel medzi útlakom, ktorý ich čaká, a ich súčasnou nezávislosťou a pomerným blahobytom. Ich kráľ bude chcieť napodobovať okázalosť a prepych iných panovníkov. To všetko si vyžiada veľké osobné i hmotné obete. Ich najzdatnejších synov povolá do svojich služieb. Budú kočišmi, jazdcami a bežcami v jeho sprievode. Zaplnia rady v jeho armáde, budú musieť obrábať jeho polia, zberať jeho úrodu a vyrábať preňho zbrane. Izraelské dcéry budú pre kráľovskú rodinu variť a piecť. Na vydržovanie svojho kráľovského dvora im kráľ zoberie tie najlepšie pozemky, ktoré ľud dostal od Hospodina. Vyberie si aj najlepších sluhov aj najlepší ich dobytok a „použije ich pri svojich prácach“. Okrem toho bude od nich požadovať desiatky zo všetkých ich príjmov, z ich práce a z úrody. Prorok nakoniec dodal: „Vy mu budete sluhami. Pre svojho kráľa, ktorého ste si vyvolili, budete v ten deň volať o pomoc, ale Hospodin vás nevypočuje v ten deň.“ 1. Samuelova 8,10.16-18. Keď však už bude kráľovstvo zriadené, nebudú ho môcť podľa ľubovôle zrušiť, nech by ich jeho požiadavky akokoľvek tiesnili. PP 458.4
Ľud však znova odpovedal: „Nie, ale kráľ bude nad nami! Aj my budeme takí ako všetky národy; nech nás spravuje kráľ, nech tiahne pred nami a nech vedie naše vojny.“ 1. Samuelova 8,19.20. PP 459.1
„Ako všetky národy.“ Izraelci si neuvedomovali, že odlišnosť od iných národov práve v tomto ohľade bola zvláštnou výsadou a požehnaním. Boh oddelil Izraelcov od všetkých ostatných národov, aby mu boli zvláštnym pokladom. Oni si však túto veľkú poctu nevážili a nedočkavo túžili napodobniť príklad pohanov. Mnohí spomedzi kresťanov ešte stále túžia prispôsobiť sa svetským mravom a zvyklostiam. Čím viac sa vzďaľujú od Pána, tým viac túžia po pozemskom zisku a po svetských poctách. Mnohí kresťania sa stále snažia napodobňovať spôsoby tých, čo uctievajú „boha tohto sveta“. Mnohí tvrdia, že stykom s neveriacimi a príklonom k ich spôsobu života môžu ich oveľa lepšie ovplyvniť. Takýmto počínaním sa však mnohí odlučujú od Zdroja svojej sily. Priateľstvom so svetom sa stávajú Božími nepriateľmi. Kvôli svetským výhodám obetujú neoceniteľnú poctu, ku ktorej ich Boh určil, aby totiž zvestovali slávne skutky toho, ktorý ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“. 1. Petra 2,9. PP 459.2
Samuel počúval slová ľudu s hlbokým zármutkom, ale Hospodin mu povedal: „Poslúchni ich hlas a ustanov im kráľa.“ 1. Samuelova 8,22. Prorok splnil svoju povinnosť. Verne oznámil výstrahu, ale oni ju odmietli. S ťažkým srdcom ich prepustil a odišiel sa pripraviť na veľkú zmenu vo vláde. PP 459.3
Samuelov čistý a nezištne zbožný život bol stálou výčitkou prospechárskym kňazom a starším, ako aj pyšným a pôžitkárskym Izraelcom. Aj bez akejkoľvek nádhery a okázalosti jeho práca niesla nebeskú pečať. Poctil ho Vykupiteľ sveta, pod vedením ktorého spravoval izraelský národ. Jeho zbožnosť a oddanosť ľudí už unavila. Pohŕdali jeho skromným vystupovaním. Namiesto neho chceli muža, ktorý by im vládol ako kráľ. PP 459.4
Samuel niektorými rysmi svojej povahy pripomínal Krista. Práve čistota Spasiteľovho života vyvolávala satanov hnev. Kristov život bol svetlom sveta a odhaľoval skrytú zlobu ľudských sŕdc. Práve jeho svätosť vyvolala najprudšie vášne pokryteckých vyznávačov zbožnosti. Kristus neprišiel s pozemským bohatstvom a s poctami, ale dielo, ktoré vykonal, svedčilo o moci, čo prevyšovala moc ktoréhokoľvek z pozemských kniežat. Židia očakávali Mesiáša, ktorý ich zbaví jarma ich utláčateľov, ale v srdciach mali hriech, ktorý ich zotročoval. Keby bol Kristus ich hriechy zakrýval a chválil ich zbožnosť, boli by ho prijali za svojho kráľa; nechceli však znášať, keď smelo karhal ich neprávosti. Opovrhovali tým, ktorý svojou povahou stelesňoval predovšetkým dobrotu, čistotu a svätosť, v ktorej nebolo nenávisti, okrem nenávisti voči hriechu. Tak to bývalo v každej dobe. Nebeské svetlo obviňuje každého, kto nechce podľa neho žiť. Pokrytci, ktorých znepokojuje príklad tých, čo odmietajú hriech, sa stanú satanovými pomocníkmi a budú znepokojovať a prenasledovať úprimných veriacich. „Všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní.“ 2. Timoteovi 3,12. PP 460.1
Napriek tomu, že proroctvo predpovedalo kráľovskú vládu v Izraeli, Boh si vyhradil právo zvoliť im kráľa. Židia si ešte natoľko vážili Božiu autoritu, že výber kráľa zverili bezvýhradne Bohu. On vyvolil Saula, syna Kíšovho z pokolenia Benjaminovho. PP 460.2
Osobné vlastnosti budúceho vládcu mali uspokojiť ich márnomyseľné túžby mať kráľa. „Nebolo krajšieho od neho medzi Izraelcami.“ 1. Samuelova 9,2. Svojím vznešeným a dôstojným vystupovaním, statnou postavou a pekným vzhľadom v najlepšom veku bol ako rodený kráľ. No napriek pôvabnému zjavu mu chýbali vznešené vlastnosti, z ktorých pramení pravá múdrosť. V mladosti sa totiž nenaučil ovládať svoje prudké a nerozvážne vášne; nikdy nepocítil obnovujúcu moc Božej milosti. PP 460.3
Saul bol synom istého vplyvného a bohatého veliteľa, ale podľa zvyklostí vtedajšej doby pracoval so svojím otcom na poli. Jedného dňa niektoré z otcových oslíc zablúdili v pohorí a Saul ich šiel so svojím sluhom hľadať. Tri dni ich márne hľadali. Keď prišli do blízkosti Samuelovho bydliska v Ráme, sluha navrhol, aby sa spýtali proroka, kde tie stratené zvieratá môžu byť, a dodal: „Mám pri sebe štvrť strieborného šekela, to dám Božiemu mužovi, aby nám ukázal cestu.“ 1. Samuelova 9,8. Vtedy bývalo zvykom, že keď niekto navštívil niekoho hodnostne či úradom od seba vyššieho, úctu mu prejavil malým darom. PP 460.4
Keď sa blížili k mestu, stretli niekoľko dievčat, ktoré šli naberať vodu, a tých sa spýtali, kde by našli proroka. Dievčatá povedali, že prorok už prišiel, lebo o chvíľu sa začne bohoslužba; na „výšine“ sa začne obetovať a potom bude obetná hostina. Za Samuela sa v Izraeli mnohé zmenilo. Keď ho na začiatku Hospodin povolal do úradu, Izraelci si bohoslužbu v svätostánku nevážili. „Znevažovali obete Hospodinove.“ 1. Samuelova 2,17. Teraz sa však bohoslužby konali v celej krajine a ľud sa o ne živo zaujímal. Keďže v svätostánku sa bohoslužby už nekonali, obete sa prinášali inde. Pre ten účel boli vyhliadnuté mestá, kde bývali kňazi a levíti, u ktorých ľud hľadal poučenie. Obvykle sa obetovalo na vyvýšeninách týchto miest, a preto sa volali „výšinami“. PP 461.1
Saul stretol proroka v mestskej bráne. Boh zjavil Samuelovi, že k nemu príde vyvolený kráľ Izraela. Keď sa teraz stretli, Hospodin oznámil Samuelovi: „Hľa, toto je muž, o ktorom som ti hovoril. On bude panovať nad mojím ľudom.“ 1. Samuelova 9,17. PP 461.2
Na Saulovu otázku: „Povedz mi, prosím, kde je tu vidcov dom,“ Samuel odpovedal: „Ja som videc.“ Uistil ho aj o tom, že sa jeho stratené oslice našli, a nútil ho, aby zostal a zúčastnil sa na slávnosti. Súčasne mu naznačil jeho budúce významné povolanie: „Komu patrí všetko drahocenné v Izraeli? Či nie tebe a celému domu tvojho otca?“ 1. Samuelova 9,20. Pri týchto slovách sa srdce poslucháča rozochvelo. Z ich významu musel niečo tušiť, pretože kráľa si žiadal všetok ľud. Saul však skromne odpovedal: „Či som ja nie Benjaminec, z najmenšieho kmeňa izraelského? A moja čeľaď je najmenšia z čeľadí kmeňa Benjamin. Prečo mi také niečo vravíš?“ 1. Samuelova 9,21. PP 461.3
Samuel zaviedol tohto návštevníka k zhromaždeniu, kde sa zišli predstavitelia mesta. Na pokyn proroka bolo Saulovi ponúknuté čestné miesto a pri slávnosti mu predložili vybraný diel jedla. Po bohoslužbe Samuel odviedol svojho hosťa k sebe a dlho sa s ním na streche zhováral. Vysvetlil mu najdôležitejšie zásady, na ktorých spočívala izraelská vláda, čím sa ho snažil do istej miery pripraviť na jeho vysoké postavenie. PP 461.4
Saul sa na druhý deň zavčasu ráno vydal na cestu a prorok ho vyprevádzal. Keď prešli mestom, Samuel prikázal, aby sluha šiel vopred. Potom Saula zastavil a požiadal ho, aby prijal Božie posolstvo: „Vtedy vzal Samuel nádobu s olejom a vylial mu ho na hlavu; pobozkal ho a riekol: Ajhľa, pomazal ťa Hospodin za knieža nad svojím dedičstvom.“ 1. Samuelova 10,1. Na dôkaz toho, že to všetko sa udialo z Božieho poverenia, predpovedal mu, čo ho čaká na spiatočnej ceste, a ubezpečil Saula, že Boží Duch ho na jeho úrad pripraví. Prorok povedal: „Vtedy ťa prenikne Duch Hospodinov... a premeníš sa na iného muža. A keď sa ti dostavia tieto znamenia, urob, čo sa ti naskytne, lebo Boh je s tebou.“ 1. Samuelova 10,6.7. PP 461.5
Keď sa Saul vydal na cestu, všetko sa udialo tak, ako mu prorok povedal. Na pomedzí Benjaminovho územia sa dozvedel, že stratené oslice sa našli. Na rovine Tábor stretol troch mužov, čo šli vzývať Boha do Bétela. Jeden z nich viedol za sebou tri baránky na obeť, druhý niesol tri bochníky chleba a tretí mal kožený mech s vínom na obetnú slávnosť. Títo muži pozdravili Saula obvyklým pozdravom a ponúkli mu dva z troch bochníkov chleba. Pri Gibei, meste, v ktorom býval, vracala sa skupina prorokov z „výšiny“, ktorí spievali chválospevy Bohu za sprievodu flauty a harfy, citary a bubna. Keď sa Saul k nim priblížil, Boží Duch zostúpil aj naňho, pridal sa k ich chválospevu a začal s nimi prorokovať. Hovoril tak výrečne a rozvážne, že tí, čo ho poznali, v úžase zvolali: „Čo sa to stalo Kíšovmu synovi? Či je aj Saul medzi prorokmi?“ 1. Samuelova 10,11. PP 462.1
Kým Saul spolu s ostatnými prorokmi chválil Hospodina, pod vplyvom Ducha Svätého sa v ňom udiala veľká zmena. Svetlo nebeskej čistoty a svätosti presvietilo temnotu jeho srdca. Videl sa tak, akoby stál pred Bohom. Pozoroval krásu svätosti. Teraz bol povolaný, aby začal boj proti hriechu a satanovi a uvedomil si, že silu musí dostať len od Boha. Teraz pochopil plán spasenia, ktorý sa mu predtým zdal byť nejasný a neistý. Pán ho obdaril odvahou a múdrosťou pre jeho vysoké postavenie. Zjavil mu zdroj sily a milosti a objasnil mu Božie požiadavky i jeho vlastné povinnosti. PP 462.2
Dovtedy Izrael ešte nevedel o pomazaní Saula za kráľa. Božia voľba mala byť zjavená verejne losovaním. Za tým účelom Samuel zvolal ľud do Micpy. Zhromaždenie sa začalo prosbou o Božie vedenie. Potom nasledoval slávnostný obrad losovania. Zástupy mlčky čakali na výsledok. Postupne sa vylosoval kmeň, pokolenie a rodina, a potom padol lós na Kíšovho syna Saula. Saul však v zhromaždení nebol. Vo vedomí veľkej zodpovednosti, ktorú mal v budúcnosti niesť, radšej tajne odišiel. Potom ho priviedli do zhromaždenia, ktoré s pýchou a pocitom uspokojenia sledovalo jeho kráľovské správanie, ušľachtilý vzhľad, lebo „o hlavu prevyšoval všetok ľud“. Ba aj Samuel zvolal, keď ho ľudu predstavoval: „Vidíte, koho si vyvolil Hospodin? Lebo niet mu podobného v celom ľude.“ Všetok ľud jasal a volal: „Nech žije kráľ!“ 1. Samuelova 10,24. PP 462.3
Potom Samuel predniesol ľudu „kráľovské právo“, teda tie zásady, na ktorých spočíva kráľovský spôsob vládnutia. Kráľ nemal byť absolútnym samovládcom, jeho moc podliehala vôli Najvyššieho. Tento prejav Samuel zapísal do knihy, v ktorej boli zaznamenané výsady kniežaťa a práva i privilégiá ľudu. Aj keď národ Samuelovo varovné posolstvo odmietol, prorok sa predsa len snažil, pokiaľ to bolo možné, vyhradiť im čo najviac slobody, aj keď bol nútený ustúpiť ich prianiu. PP 463.1
Hoci ľud bol všeobecne ochotný uznať Saula za kráľa, predsa tu bola aj silná opozičná strana. Aby sa kráľom stal niekto z pokolenia Benjaminovho, najmenšieho izraelského kmeňa, – bez ohľadu na najpočetnejšie a najmocnejšie rody Júdovcov a Efrajimovcov – to bolo také poníženie, aké nevedeli zniesť. Preto odmietli sľúbiť vernosť Saulovi alebo mu priniesť obvyklé dary. Práve tí, čo si predtým kráľa najviac žiadali, teraz odmietali vďačne prijať muža, ktorého vyvolil Hospodin. Každá strana mala totiž svojho obľúbenca, ktorého chcela vidieť na tróne, a nejeden z vodcov túžil po takej pocte. V srdci mnohých horela závisť a žiarlivosť. Pýcha a ctibažnosť viedli k sklamaniu a nespokojnosti. PP 463.2
Za takých okolností Saul nevidel za prospešné prijať kráľovskú hodnosť. Preto sa rozhodol nechať správu národa v rukách Samuelových a vrátiť sa späť do Gibey. Tí, čo v jeho zvolení videli Božiu ruku a boli odhodlaní podporovať ho, tvorili mu domov čestný sprievod. On však nepodnikol nič, aby sa o trón uchádzal násilím. Pokojne sa vrátil domov, do benjaminskej pahorkatiny, plnil si svoje roľnícke povinnosti a celú záležitosť splnomocnenia za kráľa prenechal Bohu. PP 463.3
Krátko po voľbe Saula za kráľa vtrhli Ammónci pod vedením svojho vládcu Náchaša na územie kmeňov žijúcich východne od Jordána a ohrozovali gileádske mesto Jábeš. Obyvatelia mesta sa pokúšali dojednať mier a Ammóncom ponúkli, že im budú odvádzať dane. Ich ukrutný vládca bol ochotný na to pristúpiť len pod podmienkou, že každému dá vypichnúť pravé oko na trvalý znak svojej moci nad nimi. PP 463.4
Obyvatelia obkľúčeného mesta si vyžiadali sedem dní na uváženie. Ammónci na to pristali v domnienke, že ich očakávané víťazstvo sa tým ešte zväčší. Medzitým však z Jábeša vyšli poslovia ku kmeňom západne od Jordána so žiadosťou o pomoc. Oznámilo sa to aj v Gibey, čo vyvolalo široko-ďaleko hrôzu. Keď sa Saul večer vracal „za volmi z poľa“ a počul hlasitý nárek, ktorý zvestoval veľké nešťastie, spýtal sa: „Čo je ľudu, že plače?“ Keď mu zopakovali túto hanebnú zvesť, zobudili sa v ňom driemajúce sily. „Prenikol ho Duch Boží... Vzal pár volov, rozsekal ich na kusy a rozoslal poslami po celom území Izraelskom s odkazom: Takto sa stane s dobytkom toho, kto nevyjde do boja so Saulom a Samuelom.“ 1. Samuelova 11,5-7. PP 463.5
Nato sa pod Saulovo velenie zhromaždilo na planine Bezek tristotridsať tisíc mužov. Súčasne boli vyslaní poslovia do obkľúčeného mesta s prísľubom, že na druhý deň môžu očakávať pomoc; bol to ten deň, v ktorý sa mali Ammóncom vzdať. Rýchlym nočným pochodom prekročil Saul so svojím vojskom Jordán a do Jábeša dorazil „za rannej stráže“. Ako kedysi Gideón, podobne aj Saul rozdelil svoje vojsko na tri oddiely a prepadol Ammóncov hneď zrána, keď nijaké nebezpečenstvo nečakali a cítili sa bezpeční. V nasledujúcej panike Ammónci utrpeli veľké straty. „A tí, čo pozostali, sa tak rozpŕchli, že neostali z nich ani dvaja spolu.“ 1. Samuelova 11,11. PP 464.1
Saulova odvaha a statočnosť, ako aj jeho vojenské umenie, ktoré pri tomto úspešnom zásahu prejavil, boli vlastnosti, ktoré Izraelci od kráľa očakávali, aby sa mohli vyrovnať iným národom. Teraz ho privítali ako svojho kráľa a víťazstvo pripísali ľudským schopnostiam. Pritom úplne zabudli, že bez Božieho požehnania by ich úsilie bolo márne. Mnohí nadšení boli odhodlaní zabiť tých, čo Saula spočiatku odmietali uznať za kráľa. Saul však odpovedal: „Dnes nesmiete nikoho usmrtiť, lebo dnes Hospodin spôsobil záchranu v Izraeli.“ 1. Samuelova 11,13. Saul teraz prejavil tú zmenu, ktorá sa v ňom udiala. Namiesto toho, aby slávu pripísal sebe, vzdal česť Bohu. Namiesto pomsty prejavil súcit a vôľu odpúšťať. Toto bol neomylný dôkaz, že v jeho srdci prebýva Božia milosť. PP 464.2
Samuel navrhol, aby sa v Gilgále konalo zhromaždenie národa, kde by bol Saul potvrdený za kráľa. Tak sa aj stalo; a „tam obetovali obete spoločenstva pred Hospodinom, Saul však a ostatní muži izraelskí preveľmi sa tomu radovali“. 1. Samuelova 11,15. PP 464.3
Gilgál bolo miesto, kde Izraelci postavili svoj prvý tábor v zasľúbenej krajine. Józua tu kedysi na Boží príkaz postavil pomník z dvanástich kameňov, pripomínajúci zázračný prechod cez Jordán. Tu obnovili obriezku a tu prvýkrát slávili sviatok Veľkej noci po previnení pri Kádeši. Tu prestala padať manna. Tu sa knieža Hospodinovho vojska zjavil ako hlavný veliteľ izraelskej armády. Odtiaľto vtrhli do Jericha a dobyli mesto Aj. V Gilgále bol Achán potrestaný za svoj hriešny skutok a tu bola uzavretá zmluva s Gibeóncami, čím boli potrestaní Izraelci, že sa neradili s Hospodinom. Na tejto rovine, pripomínajúcej toľké udalosti, stál Samuel so Saulom. Len čo odzneli uvítacie ovácie na počesť kráľa, zostarnutý prorok ako doterajší vládca národa predniesol prítomným svoj rozlúčkový prejav. PP 464.4
Povedal: „Hľa, počúval som na váš hlas vo všetkom, čo ste mi hovorili, a ustanovil som kráľa nad vami; teraz, hľa, kráľ kráča pred vami. Ja som však zostarel o ošedivel... ja sám som chodil pred vami od svojej mladosti až do tohto dňa. Hľa, tu som. Vydajte svedectvo proti mne pred Hospodinom a pred jeho pomazaným. Komu som vzal vola? Komu som vzal osla? Koho som utláčal? Komu som ukrivdil? Z čej ruky som prijal úplatok, aby som nad niečím zažmúril oči? Vrátim vám to!“ 1. Samuelova 12,1-3. PP 465.1
Prítomní jednohlasne odpovedali: „Neutláčal si nás, neukrivdil si nám, ani si z ničej ruky nič neprijal.“ 1. Samuelova 12,4. PP 465.2
Svojím prejavom Samuel nechcel len ospravedlniť svoju vládu. Dávno predtým oznámil zásady, podľa ktorých sa mal správať kráľ i ľud. Teraz to chcel zvýrazniť vlastným príkladom. Od detstva bol spojený s Božím dielom a po celý svoj dlhý život mal na zreteli jediný cieľ – Božiu slávu a vrcholné blaho Izraela. PP 465.3
Skôr však ako Izraelci môžu očakávať nejaký blahobyt, musia sa kajať pred Hospodinom. Následkom hriechu stratili vieru v Boha; nevedeli postrehnúť, že on má moc a vie vládnuť národu, a prestali dôverovať, že svoje dielo vie obhájiť. Skôr však, než nájdu skutočný pokoj, musia vidieť a vyznať hriech, ktorým sa previnili. Svoju túžbu po kráľovi zdôvodňovali takto: „Nech nás spravuje kráľ, nech tiahne pred nami a nech vedie naše vojny.“ 1. Samuelova 8,20. Samuel im znova rozpovedal dejiny Izraela odvtedy, čo ich Hospodin vyviedol z egyptskej krajiny. Hospodin, Kráľ kráľov, ich predchádzal a viedol ich víťazné vojny. Pre svoje hriechy sa často dostali do područia nepriateľov. No len čo opustili hriešne cesty, Božia milosť im vždy vybrala osloboditeľa. Pán im poslal Gideóna a Baráka, „Jefteho i Samuela a vytrhol vás z rúk okolitých nepriateľov. Tak ste mohli bezpečne bývať.“ 1. Samuelova 12,11.12. PP 465.4
Samuel pokračoval: „Teraz sa však postavte a viďte túto veľkú vec, ktorú Hospodin učiní pred vašimi očami. Či nie je dnes žatva pšenice? Volať budem k Hospodinovi, aby dal hromobitie a dážď, a tak poznáte a uvidíte, že ste sa veľkého zla dopustili v očiach Hospodinových, keď ste si žiadali kráľa. I volal Samuel na Hospodina a Hospodin dal toho dňa hromobitie a dážď.“ 1. Samuelova 12,16-18. V čase žatvy pšenice, v máji a v júni na Východe nezvyklo pršať. Nebo bývalo bezoblačné, vzduch bol čistý a jemný. Takéto búrlivé počasie každého prestrašilo. Teraz kajúcne vyznal ľud svoj hriech – ten, ktorým sa previnil: „Modli sa za svojich služobníkov k Hospodinovi, svojmu Bohu, aby sme nepomreli, lebo k všetkým svojim hriechom pridali sme ešte i to zlo, že sme si žiadali kráľa.“ 1. Samuelova 12,19. PP 465.5
Samuel však neopustil ľud v malomyseľnosti, lebo tým by bol zmaril všetko úsilie o lepší život. Satan by potom mohol Izraelcov zviesť k predstave, že Boh je prísny a nezmieriteľný, čím by ich vystavil rôznym pokušeniam. Boh je milostivý a odpúšťajúci, vždy ochotný preukázať priazeň svojmu ľudu, keď chce poslúchať jeho hlas. Božie posolstvo, ktoré Samuel ľudu oznámil, znelo: „Nebojte sa! Vy ste síce spáchali všetko toto zlo, avšak teraz neodstupujte od Hospodina, ale slúžte Hospodinovi z celého srdca. Neobracajte sa k márnostiam, ktoré vám neosožia, ani vás nezachránia, pretože sú márnosťou. Lebo Hospodin nezavrhne svoj ľud.“ 1. Samuelova 12,20-22. PP 466.1
Samuel sa ani slovom nezmienil o tom, ako pohŕdavo sa voči nemu zachovali. Nevyjadril nijakú výčitku nad nevďačnosťou, ktorou sa mu Izrael odplácal za jeho celoživotné obetavé úsilie. Naopak, uistil ich o svojom trvalom záujme o nich: „Ale odstúp to odo mňa, aby som hrešil proti Hospodinovi tým, že by som sa prestal modliť za vás; budem vás vyučovať dobrej a priamej ceste. Len sa bojte Hospodina a slúžte mu verne a z celého svojho srdca; veď vidíte, aké veľké veci učinil s vami! Ak by ste predsa robili zle, zahyniete vy i váš kráľ.“ 1. Samuelova 12,23-25. PP 466.2