Podľa jednotného rímskeho katechizmu je očistec miesto pre duše tých, čo božskej spravodlivosti neurobili celkom zadosť, aj keď zomreli v Božej milosti. „Dušiam v očistci môžeme zmierniť trest modlitbami, odpustkami, almužnami a inými dobrými skutkami, a najmä obetou pri svätej omši.“ VSV 495.5
Pramene: K. R. Hagenbach, Lehrbuch der Dogmengeschichte, Lipsko 1847; Schröckh, Christliche Kirchengeschichte, Lipsko 1794; Charles Elliott, Delineation of Roman Catholicism; Hefele, Konziliengeschichte (7 zväzkov). VSV 495.6