Asi o sto rokov neskôr po skončení rozkolu, v čase koncilu v Pise, vyhlásil pápež Hadrián VI. o pomeroch v onej zmätenej dobe toto: „Vieme, že za určitý čas sa pri svätom stolci odohrávali mnohé veci hodné zavrhnutia. Zneužívanie v duchovnom ohľade, prekračovanie kompetencií, všetko sa obracalo na zlé. Skazenosť ide od hlavy do údov, od pápeža sa šírila cez prelátov; všetci sme sa odchýlili, ani jeden nekonal dobro.“ VSV 500.6
Ranke o tomto pápežovi napísal: „On naproti tomu sľuboval všetko, čo prislúcha dobrému pápežovi: Podporovať cnostných a učených, odstrániť neporiadky, ak nie naraz, tak postupne, uskutočniť často požadovanú nápravu v hlave i v údoch. Ak pápež chcel kúriám zrušiť doterajšie dôchodky, nemohol to urobiť bez toho, aby sa nedotkol získaných práv tých, ktorých úrady práve na takýchto dôchodkoch spočívali a v ktorých obyčajne šlo o práva získané svätokupecky. V snahe odstrániť nešvár s odpustkami najradšej by bol obnovil dávne pokuty súvisiace s pokáním“(L. v. Ranke, Die Geschichte der Päpste, Kolín 1955). VSV 500.7