Určite boli zemetrasenia väčšie, strašnejšie a pustošivejšie, s väčším počtom mŕtvych a s rozsiahlejšími škodami, než bolo zemetrasenie v Lisabone, žiadne však nezapôsobilo na ľudí tak prenikavo ako zemetrasenie v roku 1755. Pretože práve v čase osvietenstva a rozumu bol vyhlásený boj proti Božej autorite a náboženstvu, ľudia verili, že tento náhly a strašný otras treba hodnotiť ako dôrazné znamenie od Boha, ktorý sa takto postavil proti ľudskej trúfalosti. Duchovné účinky tohto zemetrasenia prenikli oveľa hlbšie do vedomia ľudí než materiálne škody. Pripomínali si, že Boh je pánom dejín. Viera v rozum bola otrasená. VSV 509.2