Vpád mohamedánskych Turkov do Európy po páde Konštantinopolu roku 1453 bol taký prudký, aké boli katastrofálne výboje mohamedánskych Saracénov proti východnej časti Rímskej ríše počas stopäťdesiat rokov po Mohamedovej smrti. V období reformácie bolo Turecko stálou hrozbou pri východnej bráne európskeho kresťanstva. Spisy reformátorov často odsudzujú otomanskú moc. Odvtedy sa kresťanskí historici stále zaujímali o úlohu Turecka v budúcich udalostiach a komentátori prorockých spisov poznali, že Písmo predpovedá tureckú moc i jej pád. VSV 509.5
Neskoršie vypracoval Josiah Litch výklad časových údajov z proroctiev o zániku tureckej nezávislosti, ktorý určil na august 1840 podľa zásady „hodina, deň, mesiac, rok“. Litchove názory možno nájsť podrobne vyložené v jeho knihe: The Probability of the Second Coming of Christ About A. D. 1843 (vyšla v júni 1838); v knihe An Address to the Clergy (jar 1840) a v článku uverejnenom v časopise Signs of the Times and Expositor of Prophecy z 1. augusta 1840 a z 1. februára 1841. Pozri tiež J. N. Loughborough, The Great Advent Movement, 1905; Uriah Smith, Thoughts on Daniel and the Revelation, 1944. VSV 510.1
Ranejšie dejiny Otomanskej ríše a úpadok tureckej moci opisuje aj William Miller, The Ottoman Empire and Its Successors, 1801-1927, Cambridge 1936; George G. S. L. Eversley, The Turkish Empire from 1288 to 1814, Londýn 1923; Joseph v. Hammer-Purgstall, Geschichte des Osmanischen Reiches, Pesth 1834-36; H. A. Gibbons, Foundation of the Ottoman Empire, 1300-1403, Oxford 1916; A. J. Toynbee and Kenneth B. Kirkwood, Turkey, Londýn 1926; J. W. Zinkeisen, Geschichte des Osmanischen Reiches in Europa. VSV 510.2