Kým Apollo kázal v Korinte, Pavol sa podľa svojho sľubu vrátil do Efezu. Nakrátko sa zastavil v Jeruzaleme a nejaký čas pobudol v Antiochii, mieste svojich misijných začiatkov. Odtiaľ šiel cez Malú Áziu, „postupne prechádzal galatským krajom a Frýgiou“ (Skutky apoštolov 18,23), ponavštevoval zbory, ktoré založil, a veriacich utvrdzoval vo viere. SA 170.1
Za čias apoštolov bola západná časť Malej Ázie známa ako rímska provincia Ázie. Jej hlavné mesto, Efez, bolo významným obchodným centrom. V jeho prístave kotvilo mnoho obchodných lodí a jeho ulice zapĺňali návštevníci zo všetkých krajín. Podobne ako Korint aj Efez vyzeral na sľubné misijné pole. SA 170.2
Židia, ktorí v tom čase žili rozutekaní po celom civilizovanom svete, všeobecne očakávali Mesiáša. Keď Ján Krstiteľ kázal, mnohí zo Židov, čo každoročne prichádzali na výročné sviatky do Jeruzalema, vyšli k Jordánu vypočuť proroka púšte. Ten im Ježiša predstavil ako zasľúbeného Mesiáša. Túto zvesť potom rozniesli do všetkých okolitých krajín. Takto Božia prozreteľnosť pripravovala apoštolom misijnú pôdu. SA 170.3
Pavol po príchode do Efezu stretol dvanásť bratov, čo boli podobne ako Apollo učeníkmi Jána Krstiteľa a čo podobne ako on získali poznanie o Kristovom poslaní. Neboli síce tak nadaní ako Apollo, ale svetlo poznania sa snažili šíriť s podobnou úprimnosťou a vierou. SA 170.4
Títo bratia nevedeli nič o poslaní Ducha Svätého. Keď sa ich Pavol spýtal: „Dostali ste i Ducha Svätého, keď ste uverili? Oni mu odvetili: Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý. On sa opýtal: Ako ste teda boli pokrstení? Oni odpovedali: Jánovým krstom“ Skutky apoštolov 19,2.3. SA 170.5
Apoštol im potom objasnil významné pravdy, ktoré sú základom kresťanskej nádeje. Rozprával im o Kristovom pozemskom živote, o jeho bolestnej, potupnej smrti. Povedal, že Pán života zlomil závory hrobu a vstal ako víťaz nad smrťou. Opakoval im Spasiteľov príkaz učeníkom: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ Matúš 28,18.19. Potom im povedal aj o Kristovom zasľúbení, že pošle Utešiteľa, ktorého mocou sa budú diať veľké znamenia a divy a pripomenul im, ako slávne sa toto zasľúbenie vyplnilo na Turíce. SA 170.6
Bratia vypočuli Pavlove slová s hlbokým záujmom, s vďakou a s veľkou radosťou; uverili obdivuhodnej pravde o zmierujúcej obeti Krista a prijali ho ako svojho Vykupiteľa. Potom boli pokrstení v Ježišovom mene a keď „na nich Pavol položil ruky“, prijali aj krst Ducha Svätého a boli schopní hovoriť jazykmi iných národov a prorokovať. To bola ich príprava na misijnú prácu v Efeze a v jeho okolí. Neskôr zašli s posolstvom evanjelia aj do Malej Ázie. SA 171.1
Títo muži sa vycvičili v pokore, boli učenliví, a tým získali skúsenosť pre prácu v misijnom poli. Ich príklad je pre kresťanov vzácnym poučením. Mnohí ľudia rastú veľmi pomaly v duchovnom živote, lebo sú príliš sebavedomí, než aby boli ochotní stať sa učeníkmi. Uspokojujú sa s povrchným poznaním Božieho slova. Nechcú nič meniť na svojej viere ani na spôsobe života, preto sa nesnažia získať nové svetlo. SA 171.2
Keby Kristovi nasledovníci vážne hľadali múdrosť, prišli by na bohaté polia pravdy, ktoré sú im dosiaľ neznáme. Kto sa bezvýhradne odovzdá Bohu, toho povedie Božia ruka. Môže to byť človek nízkeho pôvodu, zdanlivo bez nadania, ak však svojím láskavým a dôverčivým srdcom uposlúchne každý pokyn Božej vôle, jeho schopnosti sa rozvinú, zušľachtia, posilnia a rozhojnia. Ak si rady Božej múdrosti cení, potom mu Pán zverí posvätné poslanie a uschopní ho natoľko, že jeho život vyznie na Božiu slávu a na požehnanie svetu. „Výklad tvojich slov osvecuje a prostých robí rozumnými“ Žalm 119,130. SA 171.3
Aj dnes sú mnohí, čo o pôsobení Ducha Svätého na srdce nevedia práve tak nič ako veriaci v Efeze, hoci v Božom slove je táto pravda jasnejšia než ktorákoľvek iná. Túto tému zdôrazňovali proroci i apoštolovia. Sám Kristus nás upozornil na rast v ríši rastlín, aby znázornil pôsobenie svojho Ducha pri udržiavaní duchovného života. Životodarná miazga, čo z koreňov viniča prúdi do vetiev, podnecuje vzrast, rozvíja kvety a utvára plody. Podobne je to aj so životodarnou mocou Ducha Svätého, čo vychádza zo Spasiteľa, preniká dušu, obnovuje pohnútky a náklonnosti, ba aj myšlienky podriaďuje Božej vôli. Kto túto moc prijíma, ten bude prinášať vzácne ovocie svätých skutkov. SA 171.4
Pôvodca tohto duchovného života je neviditeľný. Vysvetliť ako a čím sa tento duchovný život získava a udržuje, na to ľudská múdrosť nestačí. Pôsobenie Ducha je však vždy v súlade s písaným Slovom. V duchovnom svete je to práve tak ako vo svete prirodzenom. Prirodzený život v každom okamžiku udržuje Božská moc, aj keď sa to nedeje nejakým priamym zázrakom, ale prostredníctvom požehnaní, ktoré máme na dosah. Aj duchovný život sa udržuje pomocou tých prostriedkov, ktoré nám poskytuje Boh. Ak chce Kristov nasledovník dospieť „k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ (Efezským 4,13), potom musí jesť chlieb života a piť vodu spasenia. Musí bdieť, modliť sa a pracovať a v každom ohľade zachovávať Božie príkazy zaznamenané v písanom Slove. SA 172.1
Zo skúsenosti týchto obrátených Židov môžeme získať aj ďalšie poučenie. Keď ich Ján pokrstil, ešte celkom nechápali Ježiša ako toho, ktorý nesie hriechy sveta. Zotrvávali vo vážnych omyloch. Len čo ich osvietilo väčšie duchovné svetlo, radostne prijali Krista za svojho Vykupiteľa, a týmto krokom nastala zmena aj v ich povinnostiach. Vzrast vo viere znamenal úmernú premenu života. Na znamenie tejto zmeny a na potvrdenie svojej viery v Krista boli znova pokrstení v Ježišovom mene. SA 172.2
Pavol podľa svojho zvyku začal svoju činnosť aj v Efeze kázaním v židovskej synagóge. Tri mesiace tu pracoval, „rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve“. Spočiatku ho radi počúvali, ale ako inde, aj tu mu čoskoro začali odporovať. „Niektorí sa zatrvdili a neuverili, ba pred zástupom tupili Pánovu cestu“ Skutky apoštolov 19,9. Pretože evanjelium tvrdošijne odmietali, apoštol prestal kázať v synagóge. SA 172.3
Keď sa Pavol snažil priviesť svojich súkmeňovcov k obráteniu, pôsobil s ním a skrze neho Boží Duch. Uviedol dostatok dôkazov, aby presvedčil všetkých, čo úprimne chceli poznať pravdu. Mnohí však zostali v zajatí predsudkov a nevery a odmietli uznať aj tie najpresvedčivejšie dôkazy. V obave, aby stálym stykom s týmito odporcami pravdy neohrozil vieru obrátených, Pavol sa oddelil od doterajších poslucháčov. Zhromaždil okolo seba učeníkov a vo svojej učiteľskej činnosti pokračoval verejnými prednáškami v škole uznávaného učiteľa Tyranna. SA 172.4
Pavol videl, že sa mu „otvorili veľké a sľubné dvere“, aj keď bolo „protivníkov veľa“ 1. Korinťanom 16,9. Efez bol nielen najkrajším, ale aj najskazenejším mestom Ázie. Početné obyvateľstvo zotročovali povery a zmyselné rozkoše. V tieni mestských chrámov nachádzali útočisko všetky skupiny zločincov a páchali sa tie najodpornejšie neresti. SA 172.5
Efez bol známym strediskom kultu bohyne Diany. Meno veľkolepého chrámu „Diany efezskej“ bolo slávne nielen v Ázii, ale v celom vtedy známom svete. Jeho nedostižná nádhera bola pýchou nielen mesta, ale aj celého národa. Modla, ktorá bola umiestnená v chráme, podľa tradície spadla z neba. Symbolickému písmu na nej sa pripisovala veľká moc. Efežania napísali o tom celé knihy, v ktorých vysvetľovali význam a používanie týchto symbolov. SA 173.1
Medzi tými, čo sa venovali skúmaniu týchto kníh boli mnohí čarodejníci s veľkým vplyvom na poverčivých ctiteľov chrámovej modly. SA 173.2
Apoštol Pavol dostal počas svojej činnosti v Efeze zvláštne znamenie Božej priazne. Jeho úsilie sprevádzala Božia moc a mnohí sa zbavili svojich chorôb. „Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali“ Skutky apoštolov 19,11.12. Tieto prejavy nadprirodzenej moci prekonávali všetko, čo ľudia v Efeze dovtedy videli, a boli takej povahy, že ich nevedela napodobniť ani šikovnosť kaukliarov, ani kúzla čarodejníkov. Keďže tieto divy sa stali v mene Ježiša Nazaretského, ľudia mohli poznať, že nebeský Boh je mocnejší než kúzelní uctievači bohyne Diany. Boh takto vyznamenal svojho verného sluhu pred modloslužobníkmi; neporovnateľne ho vyvýšil nad najskúsenejších a najobľúbenejších čarodejníkov. SA 173.3
Ten však, ktorého musia poslúchnuť všetci démonskí duchovia a ktorý dal svojim služobníkom moc nad nimi, pripravil ešte väčšiu hanbu a porážku ľuďom, ktorí opovrhovali jeho svätým menom a tupili ho. Mojžišov zákon pod trestom smrti zakazoval čarodejníctvo, no z času na čas sa ním odpadlí Židia tajne zaoberali. Počas Pavlovho pobytu v Efeze boli v meste „niektorí potulní židovskí zaklínači“, ktorí keď videli Pavlove divy, „pokúsili sa vzývať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi“. Snažili sa o to „siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza“. Keď našli muža posadnutého démonom, povedali mu: „Zaklínam vás skrze Ježiša, ktorého hlása Pavol... Ale zlý duch im povedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich vrhol, dvoch z nich sa zmocnil, a tak ich doriadil, že z toho domu utekali nahí a doráňaní“ Skutky apoštolov 19,13-16. SA 173.4
Bol to nielen nepopierateľný dôkaz o svätosti Kristovho mena, ale aj o tom, aké nebezpečné je vysloviť Ježišovo meno bez viery v božské poslanie Spasiteľa. „Na všetkých doľahol strach a zvelebovali meno Pána Ježiša“ Skutky apoštolov 19,17. SA 174.1
Teraz vyšli na svetlo aj dosiaľ skryté skutočnosti. Mnohí z veriacich sa ani po prijatí kresťanstva celkom nezriekli svojich povier a do istej miery sa naďalej pridŕžali čarodejníckych zvyklostí. Teraz sa však presvedčili o svojom poblúdení. „Mnoho veriacich prichádzalo, vyznávali sa a priznávali svoje skutky.“ Požehnaný vplyv zapôsobil aj na samotných čarodejníkov. „Mnohí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili, keď spočítali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. Tak mohutne sa šírilo a silnelo Pánovo slovo“ Skutky apoštolov 19,18-20. SA 174.2
Spálením svojich čarodejníckych kníh efezskí veriaci osvedčili, že to, čo im kedysi bolo milé, teraz sa im zošklivilo. Práve svojou mágiou krajne urážali Boha a ohrozovali si život. No teraz ich odpor k čarodejníctvu bol taký zrejmý, že týmto svojím činom dokázali pravé obrátenie. SA 174.3
V týchto predpovedných a vešteckých spisoch boli pravidlá a spôsoby stýkania sa so zlými duchmi. Boli to návody na uctievanie satana – smernice, ako ho žiadať o pomoc a ako od neho získať správy. Keby si učeníci boli tieto knihy ponechali, vystavovali by sa pokušeniu; keby ich boli predali, vystavili by iných ľudí rovnakému pokušeniu. Keďže sa zriekli ríše temna, na zničenie jej moci neváhali priniesť akúkoľvek obeť. Takto zvíťazila pravda nad predsudkami ľudí a nad láskou k peniazom. SA 174.4
Týmto prejavom Kristovej moci kresťanstvo zjavne zvíťazilo priam v centre povery. Vplyv toho,čo sa tu udialo, bol ďalekosiahlejší, než si to Pavol uvedomoval. Táto správa sa z Efezu rozniesla doširoka a Kristovmu dielu veľmi pomohla. Ešte dlhý čas po tom, čo Pavol skončil svoju pozemskú púť, tieto udalosti boli v živej pamäti a pomohli získať ľudí pre evanjelium. SA 174.5
Podľa všeobecnej mienky pohanské povery zanikli príchodom kultúry dvadsiateho storočia. Božie slovo a iné nezvratné skutočnosti svedčia o tom, že čarodejníctvo sa dnes pestuje práve tak, ako za čias dávnominulých mágov. Staroveké čarodejníctvo bolo vlastne to, čo sa dnes volá moderný špiritizmus. Satan nachádza prístup k tisícom ľudí tým, že sa im predstavuje v podobe zomretých priateľov. Písmo jasne hovorí, že „mŕtvi nič nevedia“ Kazateľ 9,5. Ich myšlienky, láska a nenávisť zanikli. Mŕtvi nemajú nijaké spojenie so živými. Satan, verný svojmu prvému zvodu, používa tento klam, aby ovládol myseľ človeka. SA 174.6
Prostredníctvom špiritizmu sa mnoho chorých, zarmútených a zvedavých ľudí dostáva do styku so zlými duchmi. Tí, čo to robia, sú na nebezpečnej pôde. V Slove pravdy čítame, ako na nich hľadí Boh. Za starodávna prísne odsúdil kráľa, ktorý hľadal radu v pohanskej veštiarni: „Či nieto Boha v Izraeli, že sa idete dopytovať ekrónskeho boha Baalzebúba? Preto takto vraví Hospodin: Z lôžka, na ktorom si sa ocitol, nezídeš, ale musíš zomrieť“ 2. Kráľov 1,3.4. SA 175.1
Čarodejníci z pohanských čias majú svoju obdobu v dnešných špiritistických médiách, jasnovidcoch a veštcoch. Tajuplné hlasy, ktoré sa ozývali v Endore a v Efeze, aj dnes zvádzajú ľudí podobne klamnými slovami. Keby sme mohli poodhaliť závoj, ktorý nás oddeľuje od duchovného sveta, videli by sme, ako sa padlí anjeli všemožne snažia ľudí zvádzať a zničiť. Kdekoľvek sa prejaví vplyv, ktorý ľudí odvádza od Boha, tam všade pôsobí satanova zvodná moc. Ak ľudia tomuto vplyvu podliehajú, oklame im myseľ a pošpiní dušu, skôr ako si to stačia uvedomiť. Aj dnešný Boží ľud by mal prijať apoštolovo napomenutie efezskému cirkevnému zboru: „Nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte“ Efezským 5,11. SA 175.2