Je správne, ak mladí ľudia cítia, že ich duševné sily majú rásť a zdokonaľovať sa do najvyššej možnej miery. Nemali by sme brániť vzdelávaniu a získavaniu vedomostí, ktorému Boh neurčil hranice. Ak ich však nevyužijeme na Božiu česť a pre dobro ľudstva, budú nám na nič. CZ 322.4
Nie je správne preťažovať myseľ náročným štúdiom, ak ho potom nezužitkujeme v praktickom živote. Takéto vzdelanie je pre študenta stratou. Klesá záujem o štúdium toho, čo mu je osožné a čo mu umožní plniť jeho povinnosti. Praktická príprava je oveľa dôležitejšia než množstvo suchých teoretických poznatkov. Nestačí mať vedomosti. Musíme vedieť použiť ich v pravý čas. CZ 322.5
Štúdium, čas a prostriedky, ktoré mnohí obetujú na vzdelanie pomerne nevyužité, by mali venovať na získanie znalostí, ktoré z nich urobia praktických ľudí, schopných niesť zodpovednosť. Takéto vzdelanie je najcennejšie. CZ 322.6
Predovšetkým potrebujeme poznanie, ktoré nás zušľachtí a pomôže nám stať sa lepšími. Formovať charakter je dôležitejšie než len zbierať vedomosti z kníh. Je užitočné, priam nevyhnutné, mať poznatky o svete, v ktorom žijeme. Ak však zo zreteľa stratíme večnosť, urobíme chybu, ktorú už možno nikdy nenapravíme. CZ 323.1
Napríklad, ak študent vynaloží všetky svoje sily na získavanie vedomostí, a pritom nepozná Boha a nedbá na zákonitosti, ktorým je podriadené jeho telo, zničí sa. Následkom zlých návykov nedokáže oceniť seba samého, ovládať sa i správne uvažovať o tom, čo sa dotýka najhlbšej podstaty jeho bytia. So svojou mysľou i telom zaobchádza ľahkovážne a nerozumne. Nedbá na dodržiavanie správnych zásad. Ničí si pozemský i večný život. CZ 323.2
Keby si mladí ľudia uvedomili svoju slabosť, hľadali by silu a radu u Boha. Tak získajú Božiu múdrosť a stanú sa požehnaním pre svet. Ak sa však budú venovať len svetskému a špekulatívnemu štúdiu, odlúčia sa od Boha a stratia všetko, čo ich život obohacuje. CZ 323.3