Veľkým nebezpečenstvom je sebaklam nezávislosti. Človek sa ním oddeľuje od Boha, zdroja svojej sily. Ak naše prirodzené sklony nie sú usmerňované Božím Duchom, majú v sebe semienka morálnej smrti. Ak neudržiavame živé spojenie s Bohom, nemôžeme odolať vplyvom nestriedmosti, sebalásky a pokušeniu hrešiť. CZ 327.5
Aby sme mohli prijať pomoc od Krista, musíme si uvedomiť, čo skutočne potrebujeme. Potrebujeme mať správny pohľad na seba. Kristus môže spasiť len toho, kto uzná, že je hriešnik. Božej moci sa budeme držať len vtedy, keď si uvedomíme svoju úplnú bezmocnosť a prestaneme dôverovať sami sebe. CZ 327.6
Svojho ja sa musíme vzdať nielen na začiatku kresťanského života, ale i na každom ďalšom kroku k nebu. Všetky naše dobré skutky sú závislé od sily, ktorá je mimo nás. Preto potrebujeme byť stále srdcom spojení s Bohom, úprimne vyznávať svoj hriech a podriadiť sa mu. Obklopujú nás rôzne nebezpečenstvá. V bezpečí sme len vtedy, ak si uvedomujeme svoju slabosť a vo viere sa spoliehame na nášho mocného Vykupiteľa. CZ 327.7