Kristus využil každú príležitosť na hlásanie evanjelia o spasení. Započúvajme sa do nádherných slov, ktoré povedal jednej Samaritánke. Keď žena prišla nabrať vodu, sedel pri Jákobovej studni. Na jej veľké prekvapenie ju požiadal o láskavosť. „Daj sa mi napiť!“ povedal. Túžil po dúšku chladnej vody a chcel pritom využiť príležitosť, aby jej mohol ponúknuť vodu života. Samaritánka mu odpovedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, ženy Samaritánky, aby som sa ti dala napiť? Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej na to povedal: Keby si vedela o Božom dare, a kto je ten, čo ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si prosila jeho a on by ti dal živej vody... Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť žízniť. Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nebude žízniť naveky. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody vyvierajúcej pre večný život.“ Ján 4,7-14. CZ 14.2
Aký záujem prejavil Kristus o túto jedinú ženu! Aké vážne a presvedčivé boli jeho slová! Keď ich žena počula, nechala vedro pri studni, vrátila sa do mesta a povedala svojim priateľom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila! Či to nie je Kristus?“ Potom čítame, že „mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho“. Ján 4,29.39. Kto môže povedať, koľkým ľuďom ukázali tieto slová cestu k spaseniu? CZ 14.3
Kdekoľvek sú ľudia ochotní prijať pravdu, Kristus je pripravený učiť ich. Zjavuje im Otca a ukazuje, ako mu môžu slúžiť. Nehovorí im v podobenstvách, ale priamo, ako Samaritánke pri studni: „Ja som to, čo sa rozprávam s tebou.“ Ján 4,26. CZ 15.1