Lekár je v bezpečí iba vtedy, ak koná s pevným odhodlaním a za všetkých okolností podľa zásad, ktoré dáva Boh. V jeho správaní sa má prejavovať mravná dokonalosť Božieho charakteru. Každý deň, každú hodinu a každý okamih má žiť tak, akoby žil pred očami neviditeľného sveta. Tak ako kedysi Mojžiš, i lekár musí byť pevný, akoby „videl toho, ktorý je neviditeľný“. CZ 87.1
Spravodlivosť má svoje korene v zbožnosti. Nikto nemôže žiť pred svojimi blížnymi čistý, plný život, ak nemá úzky, priateľský vzťah k Bohu. Čím viac je človek v styku s ľuďmi, tým viac musí byť jeho srdce v užšom spojení s nebom. CZ 87.2
Čím je práca lekára naliehavejšia a čím väčšia je jeho zodpovednosť, tým viac potrebuje Božiu pomoc. Pri starostiach o bežné záležitosti si potrebuje nájsť čas na rozjímanie o večných hodnotách. Aby nestratil spojenie so Zdrojom sily, má odrážať nástrahy a tlak sveta. V modlitbe a pri štúdiu Písma by mal viac než ktokoľvek iný hľadať štít Božej ochrany. Mal by žiť v ustavičnom spojení s Bohom a v súlade s princípmi pravdy, spravodlivosti a milosti, pretože len takýto život je dôkazom prítomnosti Boha v srdci človeka. CZ 87.3
Do akej miery človek prijíma a poslúcha Božie slovo, do takej miery ho svojou mocou ovplyvní a poznačí každý jeho čin a každý rys jeho povahy. Očistí každú myšlienku a upraví každú túžbu. Tí, ktorí uveria Božiemu slovu, budú žiť ako skutoční ľudia a budú silní. Budú schopní povzniesť sa nad všetky bezvýznamné veci a budú žiť v atmosfére čistoty. CZ 87.4
Ak človek žije v spoločenstve s Bohom, cieľ, ktorý mal pred očami Jozef a Daniel v skazenom prostredí pohanských dvorov, bude aj jeho inšpirovať k čistému životu. Jeho charakter bude bez škvrny. V jeho živote nebude Kristovo svetlo ničím zatemnené. Ako jasná zornička bude nad ním Kristus stále žiariť v rovnakej sláve. CZ 88.1
Takýto človek bude prínosom pre spoločnosť, ochranou pred zlom, povzbudením pre tých, čo sú v pokušení a majákom tým, ktorí v ťažkostiach a bezradnosti hľadajú správnu cestu. CZ 88.2