Pri styku s ľuďmi môže mať úspech iba Kristova metóda. Spasiteľ sa stretával s ľuďmi a oni cítili, že chce ich dobro. Prejavoval o nich záujem, súcitil s nimi, napĺňal ich potreby a získaval si ich dôveru. Potom ich vyzval: „Nasledujte ma“. CZ 92.1
Z celého srdca sa máme usilovať o to, aby sme sa priblížili k ľuďom. Výsledky nášho snaženia by boli oveľa lepšie, keby sme venovali menej času napomínaniu a viac času osobnej službe. Je dôležité pomáhať chudobným, starať sa o chorých, potešovať zarmútených a pozostalých, poučiť nevedomých a radiť neskúseným. Máme plakať s tými, ktorí plačú, a radovať sa s tými, ktorí sa radujú. Ak sa bude táto služba konať presvedčivo s mocou modlitby a mocou Božej lásky, nebude a ani nemôže byť neúspešná. CZ 92.2
Cieľom zdravotno-misijnej práce je upriamiť pozornosť chorých, hriešnych ľudí na Muža z Golgoty, ktorý sníma hriechy sveta. Na to nesmieme zabúdať. Čím viac sa naň budeme pozerať, tým viac sa mu budeme podobať. Chorým a trpiacim máme pripomínať, aby sa dívali na Ježiša. Tí, čo pomáhajú ľuďom, ktorí sa v dôsledku telesnej alebo duševnej choroby dostali do depresie, nech stále rozprávajú o veľkom Lekárovi Kristovi. Priblížte im toho, ktorý môže vyliečiť telesnú i duchovnú nemoc. Hovorte o tom, ktorý súcití s ich slabosťami. Povzbuďte ich, aby sa odovzdali do opatery toho, ktorý obetoval svoj život, aby oni mohli žiť večne. Rozprávajte o jeho láske a o jeho zachraňujúcej moci. CZ 92.3
To je vznešená povinnosť a vzácna prednosť lekára-misionára. Jeho osobné pôsobenie je často prípravou na prijatie Boha, ktorý zasahuje srdcia ľudí práve prostredníctvom našej snahy utíšiť telesné utrpenie. CZ 92.4
Zdravotno-misijná služba je priekopníckym dielom evanjelia, ktoré má byť zvestované slovom a realizované prácou lekárov-misionárov. CZ 93.1