Všade vôkol seba sa stretávame so snahou nahradiť prácu jednotlivca činnosťou organizácií. Ľudská múdrosť má sklon zjednocovať, centralizovať, vytvárať veľké cirkvi a inštitúcie. Väčšina prenecháva dobročinnú prácu ústavom a organizáciám. Ľudia sa postupne izolujú od sveta a ich srdcia chladnú. Prestávajú sa zaujímať o druhých a sústreďujú sa len na seba. V ich srdci vyhasína láska k Bohu i k človeku. CZ 95.2
Kristus zveril svojim nasledovníkom individuálnu prácu, ktorú nemôže vykonať nikto iný. Výbory a organizované charitatívne spoločnosti nebudú slúžiť chorým a chudobným, ani hlásať evanjelium miesto nás. Evanjelium si vyžaduje osobnú zodpovednosť, individuálne úsilie a osobnú obeť. Kristov príkaz je: „Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady! Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil dom.“ Lukáš 14,23. Kristus vedie ľudí, aby sa stretli s tými, ktorí hľadajú pomoc. Hovorí: „Neznamená to... biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho...“ Izaiáš 58,7. „Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.“ Marek 16,18. Požehnanie evanjelia máme odovzdávať priamym stykom a osobnou službou. CZ 95.3