„Hospodin, Pán, dal mi jazyk učených, aby som slovom vedel občerstviť ustatého.“ Izaiáš 50,4. CZ 104.3
Nešťastných ľudí stretávame na každom kroku. Hľadajme ich a rozprávajme sa s nimi v príhodnú chvíľu, aby sme ich potešili. Buďme riečiskom, ktorým bude prúdiť osviežujúca voda súcitu. CZ 104.4
Pri styku s ľuďmi pamätajme, že v ich minulosti sú kapitoly, ktoré chcú ukryť pred zrakom smrteľných ľudí. V pamäti každého človeka sú i smutné zážitky, ktoré si starostlivo stráži, aby sa o nich nik nedozvedel. Sú tam zapísané dlhé a ťažké zápasy v čase skúšok, možno problémy v rodinnom živote, ktoré nás deň čo deň okrádajú o odvahu, dôveru i vieru. Tých, ktorí v boji života prekonávajú vyčerpávajúci zápas, môžeme posilniť a povzbudiť malými pozornosťami, ktoré nás nestoja takmer nič. Stačí prejaviť trocha lásky. Pevný stisk ruky má pre týchto ľudí väčšiu cenu než zlato a striebro. Láskavé slová sú pre nich úsmevom anjelov. CZ 104.5
Mnoho je tých, čo zápasia s chudobou. Nútení sú ťažko pracovať za malé mzdy. Môžu si dovoliť len to najnutnejšie. Drina a nedostatok, bez nádeje na zlepšenie, sú ťažké bremená. Ak sa k tomu pridá bolesť a choroba, život sa stáva takmer neznesiteľným. Vyčerpaní a strápení nevedia, kde hľadať pomoc. V ich núdzi, ťažkostiach a sklamaniach im prejavte súcit. Potom budú ochotní prijať vašu pomoc. Rozprávajte sa s nimi o Božích zasľúbeniach. Modlite sa s nimi a za nich. Povzbuďte ich nádejou. CZ 104.6
Na slová útechy a povzbudenia, vyslovené vo chvíli, keď je človek chorý a stráca odvahu, sa Spasiteľ pozerá akoby boli adresované jemu. Nebeskí anjeli si to vážia a prežívajú radosť. CZ 105.1