To znamená, že tam nebude mať miesto. Kto svojvoľne prestupuje jedno prikázanie, nezachováva z nich v duchu a v pravde žiadne. „Veď keby niekto zachoval celý zákon, ale poklesol by v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.“ Jakoba 2,10. MB 58.3
Nezáleží na tom, o akú veľkú neposlušnosť v prípade hriechu ide. Hriechom je každý i ten najmenší odklon od jasne zjavenej Božej vôle, čo svedčí o tom, že človek má k hriechu určitý vzťah. Srdce je rozdvojené. Zapiera Boha a búri sa proti zákonom jeho vlády. MB 58.4
Keby ľudia mohli ľubovoľne odmietať Božie požiadavky a vytvárať si vlastné meradlá povinností, stanovili by si také kritériá, ktoré by zodpovedali rozmanitým názorom a prevzali by vládu z Božích rúk. Vôľa ľudí by sa stala zvrchovanou. Tým by znevážili a zneuctili jedinečnú svätú vôľu – plán lásky s celým stvorenstvom. MB 59.1
Len čo sa ľudia rozhodnú ísť vlastnou cestou, vždy sa dostanú do rozporu s Bohom. Pre svoj odpor proti najzákladnejším zásadám neba sa vylučujú z Božieho kráľovstva. Zľahčovaním Božej vôle sa dostávajú na stranu satana, nepriateľa Boha i ľudí. Človek nevyžije z jedného slova, ba ani z mnohých slov, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Ak chceme byť bezpeční, nemôžeme prehliadať ani jedno slovo, hoci by sa nám mohlo javiť ako celkom bezvýznamné. Všetky prikázania Božieho zákona majú na zreteli dobro a šťastie človeka v časnom i večnom živote. Zachovávanie zákona je ako múr, ktorý chráni pred zlom. Kto túto Božiu ohradu kdekoľvek prelomí, zničí jej ochrannú moc. Tým otvára cestu nepriateľovi a pomáha mu pustošiť a zabíjať. MB 59.2
Keďže naši prví rodičia výslovnú vôľu Božiu v jednom bode neposlúchli, otvorili bránu, ktorou na svet vnikol príval bied. Ktokoľvek nasleduje ich príklad, vystavuje sa podobným následkom. Základom všetkého je Božia láska, z ktorej vychádza každé prikázanie Pánovho zákona a kto opúšťa prikázania, pripravuje si vlastné nešťastie a záhubu. MB 59.3