Tí, čo chcú dosiahnuť spásu vlastnými skutkami, zvyčajne vynachádzajú určité príkazy ako hradbu proti hriechu. Keď poznajú, že nie sú schopní zachovávať zákon, vymyslia si svoje pravidlá a ustanovenia, ktorými sa chcú donútiť poslúchať. To všetko odvracia myseľ od Boha a upriamuje ju na vlastné ja. Zo srdca sa potom vytráca láska k Bohu a s ňou aj láska k blížnemu. Tí, čo si tvoria svoj systém mnohorakých predpisov, stávajú sa nakoniec prísnymi kritikmi každého, kto ich predpisy nezachováva. Takéto sebecké a úzkoprsé hodnotenie potláča všetky šľachetné a veľkorysé city. Ľudia sa nakoniec menia na samozvaných sudcov a špehov života iných. MB 127.1
Farizeji patrili k takejto skupine. Z bohoslužieb neodchádzali pokorení s vedomím vlastných nedostatkov ani s vďačnosťou za veľké prednosti, ktoré dostali od Boha. Vracali sa plní duchovnej pýchy a uvažovali len o sebe, o svojich pocitoch, vedomostiach a plánoch. Ich úspechy sa stali meradlom, podľa ktorého súdili iných. Vo svojej samoľúbosti si nárokovali súdiť, kritizovať a odsudzovať. MB 127.2
Niet sa čo diviť, že podobne zmýšľala väčšina ľudí. Jedni druhým zasahovali do svedomia a vzájomnému odsudzovaniu neunikol ani vzťah človeka k Bohu. Práve tieto názory a zvyky mal na mysli Ježiš, keď povedal: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ To znamená, podľa seba neposudzujte iných. Svoje názory či chápanie povinností alebo svoj výklad Písma nepokladajte za všeobecne platnú normu. Neodsudzujte v srdci tých, čo sa nesprávajú podľa vašich predstáv. Nekritizujte iných, nespochybňujte ich pohnútky a neodsudzujte ich. MB 127.3
„Nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán, ktorý vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc.“ 1. Korinťanom 4,5. Nevieme čítať v srdci ľudí. Keďže sme sami chybujúci, nemáme právo odsudzovať iných. Môžeme posúdiť iba zovňajšok. Právo rozhodovať o človekovi má jedine Boh, lebo len on pozná jeho pohnútky a vie s každým zaobchádzať láskavo a súcitne. MB 128.1
„Preto ktokoľvek súdiš, človeče, nemáš ospravedlnenie. Lebo v čom súdiš iného, v tom odsudzuješ seba samého, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté.“ Rimanom 2,1. Tí, čo posudzujú alebo kritizujú iných, odhaľujú vlastné viny. Keď odsudzujú iných, odsudzujú sami seba a Boh toto odsúdenie pokladá za spravodlivé. Uznáva rozsudok, ktorý vyniesli sami nad sebou. MB 128.2