„Jeho veleba zakryla nebesia
a zem je plná jeho chvály..“ Habakuk 3,3. VYCH 85.1
Na všetkých stvorených veciach vidno odtlačok Božstva. Príroda svedčí o Bohu. Keď sa vnímavá myseľ dostane do kontaktu so zázrakom a tajomstvom vesmíru, nemôže nespoznať pôsobenie nekonečnej moci. Zem nevytvára rok čo rok svoju hojnosť a nepokračuje v pohybe okolo Slnka vlastnou prirodzenou energiou. Neviditeľná ruka riadi planéty na ich nebeských dráhach. Celú prírodu preniká tajomný život, ktorý udržiava nesčíselné svety v ich nekonečnom priestore, žije v drobnom zrnku vznášajúcom sa v letnom vánku, poháňa let lastovičky, dáva puku vykvitnúť a kvetu priniesť ovocie. VYCH 85.2
Tá istá sila, ktorá udržiava prírodu, pôsobí aj v človeku. Tie isté dokonalé zákony, ktoré riadia pohyby hviezd a atómy, riadia aj ľudský život. Zákony, ktoré ovládajú činnosť srdca a regulujú tok prúdu života do tela, sú zákonmi mocnej Inteligencie, ktorá má vo svojej moci aj vnútro človeka. Z nej plynie všetok život. Len v súlade s Bohom možno nájsť jeho pravú sféru pôsobenia. Pre všetko jeho stvorenie platia rovnaké podmienky – život sa udržiava prijímaním Božieho života a trvá v súlade s vôľou Stvoriteľa. Prestúpiť jeho fyzikálne, duševné alebo mravné zákony znamená dostať sa do nesúladu s vesmírom, zaviesť disharmóniu, anarchiu a skazu. VYCH 85.3
Pre toho, kto sa takto učí chápať učenie prírody, sa svet stáva učebnicou a život školou. Jednota človeka s prírodou a s Bohom, univerzálna nadvláda zákona a zjavné následky prestúpenia nemôžu nemať mocné účinky na myseľ a formovanie charakteru. VYCH 85.4
Treba, aby si tieto poučenia osvojili aj naše deti. Pre malé dieťa, ktoré sa ešte nevie učiť z písaných stránok a nemôže sa zúčastňovať na vyučovaní v triede, príroda podáva spoľahlivý zdroj naučenia a potešenia. Srdce, ktoré sa ešte nezatvrdilo stykom so zlom, ľahko spoznáva Božiu prítomnosť prenikajúcu všetky stvorené veci. Ucho, ktoré ešte neohlušil hluk sveta, vníma Boží hlas hovoriaci zvukmi prírody. A pre tých starších, ktorí ustavične potrebujú jej tiché napomenutia o duchu a večnosti, nebude vyučovanie prírody o nič menším zdrojom potešenia a poučenia. Ako sa zo stránok prírody učili obyvatelia Edenu, ako Mojžiš na arabských pláňach a vrchoch rozoznával Boží rukopis a dieťa Ježiš na kopcoch okolo Nazaretu, tak sa o ňom môžu učiť aj dnešné deti. Neviditeľné je objasnené viditeľným. Boží obraz a jeho tvorivú ruku možno vidieť na všetkom na zemi: od mohutného stromu v lese až po lišajník na skale, od šíreho oceánu až po najmenšiu mušličku na jeho brehu. VYCH 86.1
Dovoľte dieťaťu, aby mohlo byť tam, kde sa pred ním bude otvárať táto úžasná učebnica prírody. Umožnite mu hľadieť na velebné tvary, ktoré na plátno nebies namaľoval majstrovský Umelec, dovoľte mu, aby sa zoznámilo s divmi zeme a neba, nechajte ho odkrývať tajomstvá meniacich sa ročných období, aby sa zo všetkých jeho diel učilo o svojom Stvoriteľovi. VYCH 86.2
Žiadnym iným spôsobom nemožno položiť pevnejšie základy pravej výchovy. V styku s prírodou však dieťa nachádza aj dôvod na bezradnosť, všíma si pôsobenie dvoch protichodných síl. Tu príroda potrebuje vykladača. Hľadiac na zlo, ktoré sa prejavuje aj vo svete prírody, každý si musí osvojiť smutné poučenie – „To urobil nepriateľ.“ Matúš 13,28. VYCH 86.3
Naučenia prírody možno správne prečítať iba vo svetle, ktoré žiari z Golgoty. Udalosti z Betlehema a z kríža ukazujú, že z porážky zla vyplýva dobro a že každé požehnanie je darom vykúpenia. VYCH 86.4
V tŕní a ostňoch, bodľačí a kúkoli je predstavené zlo, ktoré škodí a ničí. V speve vtáčika a kvitnúcom kvete, v daždi a slnku, v letnom vánku a jemnej rose, od duba v lese po fialôčku, čo kvitne pri jeho koreňoch, všade vidno obnovujúcu lásku. Príroda nám stále hovorí o Božej dobrote. „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja, a nie súženia.“ Jeremiáš 29,11. Toto je posolstvo, ktoré možno vo svetle kríža čítať na tvári celej prírody. Nebesia hlásajú jeho slávu a zem je plná jeho dobroty. VYCH 87.1