Sejba semienka nás učí štedrosti. „Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.“ 2. Korinťanom 9,6. VYCH 94.1
Pán Boh hovorí: „Šťastní, čo sejete pri samých vodách.“ Izaiáš 32,20. Siať pri samých vodách znamená dať vždy, keď je naša pomoc potrebná. Nie, nepovedie to k chudobe. „Kto štedro seje, štedro bude aj žať.“ Odovzdávanie zväčšuje naše požehnanie. Božie zasľúbenie nám zabezpečuje dostatok, aby sme mohli dávať. VYCH 94.2
Ba viac než to: keď rozdávame požehnania tohto života, vďačnosť obdarovaného pripravuje jeho srdce na prijatie duchovnej pravdy, čím sa vytvára úroda pre večný život. VYCH 94.3
Sejbou semena do zeme znázorňuje Spasiteľ svoju obeť pre nás: „Ak pšeničné zrno, nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Ján 12,24. Ovocie pre Božie kráľovstvo mohlo priniesť len obetovanie Semena – Krista. V plnom súlade so zákonitosťami rastlinnej ríše je výsledkom jeho smrti život. VYCH 94.4
A tak v každom, kto prináša ovocie ako pracovník spolu s Kristom, musí odumrieť sebeckosť a život musí byť vhodený do brázdy potrieb sveta. Zákon sebaobetovania je však zákonom sebazáchovy. Roľník uchováva semeno tým, že ho rozosieva. Podobne bude zachovaný len ten život, ktorý sa slobodne dáva v službe Bohu a človeku. VYCH 94.5
Semeno hynie, aby vyklíčilo do nového života a my získavame poučenie o vzkriesení. O ľudskom tele uloženom do hrobu na spráchnivenie Boh hovorí: „Seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; seje sa potupené, vstane slávne; seje sa slabé, vstane mocné.“ 1. Korinťanom 15,42.43. VYCH 94.6
Keď sa rodičia a učitelia snažia dávať tieto poučenia, mali by postupovať prakticky. Nech deti samy pripravia pôdu a zasejú semená. Pri práci im rodičia alebo učitelia môžu vysvetliť, že srdce je záhradou, v ktorej je zasiate dobré alebo zlé semeno a že ako treba pripraviť záhradu pre prirodzené semeno, tak aj srdce musí byť pripravené pre semeno pravdy. Môžu si pritom osvojiť poučenie o Kristovej smrti, a keď rastlinka vzíde, poučenie o vzkriesení. Kým rastlina rastie, možno pokračovať v hľadaní podobností medzi prirodzenou a duchovnou sejbou. VYCH 95.1
Podobne by sme mali vyučovať aj mládež. Mnoho poučení možno čerpať z obrábania pôdy. Nikto neočakáva úrodu, len čo sa usadí na neobrobenom kuse zeme. Najprv treba usilovne a trpezlivo pracovať na príprave pôdy, na sejbe a zbere úrody. Tak je to aj pri duchovnej sejbe. Záhradu srdca treba pripraviť, zem treba preorať pokáním. Burinu, ktorá by dusila dobré zrno, musíme vykoreniť. Tak ako pôdu zarastenú tŕním možno skultivovať len usilovnou prácou, aj zlé sklony srdca prekonáme len tvrdým úsilím v Kristovom mene a v Kristovej sile. VYCH 95.2
Pri zúrodňovaní pôdy pozorný pracovník zistí, že sa pred ním otvárajú poklady, o akých sa mu ani nesnívalo. Nikto nemôže mať úspech pri obrábaní poľa alebo záhrady, ak si nevšíma zákony, ktoré pre ne platia. Rôzne odrody si vyžadujú rôznu pôdu a rôzny prístup. Pozorné presádzanie, aby sa korienok nestlačil a aby ani nevyčnieval, starostlivosť o priesady, strihanie a zalievanie, ochrana pred nočnými mrazmi a silným slnkom, odstraňovanie buriny, chorôb a škodcov nielenže poskytujú dôležité poučenia o rozvoji charakteru, ale samotná práca je prostriedkom jeho rozvoja. Starostlivosť, trpezlivosť, ostražitosť na detaily a rešpektovanie zákonitostí – to sú najdôležitejšie vlastnosti, ktoré sa pri tejto práci rozvíjajú. Neustály styk s tajomstvom života a láskavosťou prírody, práve tak ako nežnosť pri starostlivosti o tieto nádherné objekty Božieho stvorenia vedú k tomu, že myseľ sa občer-stvuje a charakter zjemňuje a povznáša. Poučenia, ktoré si pracovník takto osvojuje, ho pripravujú na to, aby úspešne pôsobil aj na mysle ostatných. VYCH 95.3