Prv ako vstúpia do mesta Božieho, Spasiteľ dá Svojim nasledovníkom odznaky víťazstva a obdarí ich znamením ich krá-ľovského postavenia. Skvúce šíky vystupujú hore v podobe prázdneho štvorca, okolo svojho Kráľa, ktorého postava prevyšuje majestátne všetkých svätých aj samých anjelov, ktorého tvár žiari na nich súc plná blaženej lásky. Všetky tieto nesčíseľné zástupy vykúpených upierajú svoje zraky na Neho, každé oko pozoruje Jeho slávu, ktorého “tvár bola tak zohavená ako žiadneho človeka, a Jeho telo viac ako synov ľudských.” Na hlavy vykúpených víťazov P. Ježiš Sám kladie Svojou vlastnou rukou koruny slávy. Pre každého je tuná koruna, nesúca jeho “nové meno” (Zjav. 2:17), a nápis: “Svätosť Pánovi.” Do každej ruky je vložená palma víťazstva a blištiaca harfa. Potom, keď anjelia začnú hrať, každá ruka sa umele dotkne strún harfy, vyludzujúc sladkú hudbu plnú ľúbo-zvukov. Nevýslovné okúzlenie sa zmocní každého srdca, a všetky hlasy zavznejú vo vďačnom chválo-speve: “Tomu, ktorý Si nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov Svojou krvou, učinil nás kráľmi a kňazmi Boha a Svojho Otca — Jemu nech je sláva a sila na veky vekov.” Zjav. 1 : 5, 6. VZV 303.1