Nepriateľ človeka sa opovážil teraz dosiahnuť umelým spôsobom toho, čoho sa mu nepodarilo docieliť násilím. VZV 34.1
Tisícerí boli uväznení a zabití; ale iní povstali, aby zaplnili ich miesta. A tí, ktorí boli umučení pre svoju vieru, boli zaistení pre P. Krista a Ním odporučení medzi víťazov. Bojovali ten dobrý boj a príjmu korunu slávy, keď P. Kristus príde. Utrpenie. ktoré snášali. sblížilo Kresťanov, a priťahovalo ich k jejich Vykupiteľovi. Príklad ich života a svedoctvo ich smrti bolv stálvmi dôkazmi pravdy; a kde najmenej bolo očakávané, tam poddaní Satanovi opúšťali jeho služby a vstupovali pod prápor P. Krista. VZV 34.2
Preto Satan rozhodnúc sa k úspešnejšiemu válčeniu proti Božej vláde, vyzdvihol svoj prápor v Kresťanskej cirkvi. Pre-nasledovanie prestalo, a jeho miesto zaujalo nebezpečné vábenie časným blahobytom a svetskými poctami. Modlári boli navádzaní, aby prijali čiastku Kresťanskej viery, a pri tom zavrhli iné podstatné pravdy. Vyznávali, že uznávajú P. Ježiša za Božieho Syna, a že veria v Jeho smrť i vzkriesenie, ale neboli presvedčení o hriechu a necítili potrebu pokánia aj zmeny srdca. Zrobiac akési ústupky zo svojej strany, navrhovali aby aj Kresťania tiež zrobili isté ústupky, tak aby sa všetci vraj mohli shodnúť na zásadách viery v P. Krista. VZV 34.3
Tým sa P. Kristova cirkev našla v hroznom nebezpečí. Väzenie, muka, oheň a meč, boly požehnaním v porovnaní s týmto. Niektorí Kresťania vytrvali, prehlásiac, že nemôžu spraviť shodu. Iní sa primlúvali za ústupky alebo za prispôsobnenie niektorých zásad svojej viery aj za spojenie s tými, čo prijali čiastku z Kresťanstva, dôvodujúc, že to môže byť prostriedkom k ich úplnému obráteniu. To bola doba hlbokej úzkosti pre pravých nasledovníkov P. Krista. Pod rúchom predstieraného Kresťanstva sám Satan sa vlúdil do cirkve Kresťanov, aby kazil ich vieru a odvrátil ich myseľ od' slov pravdy. VZV 34.4
Väčšina Kresťanov konečne pristala upustiť ich pravidlá a tak došlo k spojeniu Kresťanstva s Pohanstvom. Ačkoľvek modlári prehlasovali, že sa obrátili a spojili s cirkvou, predsa sa ďalej pridŕžali svojho modlárstva, zameniac jedine predmety svojho Pohanského uctievania za obrazy P. Ježiša, a potom i za obrazy Panny Márie aj rôznych svätých. Tak hriešny kvas modlárstva uvedený do cirkve, začal účinkovať. Nepravé učenie, poverčivé obrady aj modlárske služby boly vtelené do viery a Božích služieb v cirkvi. Tak sa nasledovníci P. Kristovi spojili s modlármi, Kresťanské náboženstvo sa nakazilo, a cirkev ztratila čistotu a moc. Niektorí však predsa boli, čo sa nedali sviesť týmto klamom. Tí vždy zachovali vernosť Pôvodcovi pravdy a uctievali jedine P. Boha. VZV 34.5
Kto chcel byť verným ďalej, musel zúfale zápasiť, aby zostal pevným proti klamom a ohavnostiam, zaobaleným v rúško kňazstva a tak zavedeným do cirkve. Sv. Písmo nebolo prijímané za základné pravidlo viery. Učenie náboženskej slobody bolo nazvané kacierstvom a jeho hlásatelia boli nenávidení a vyobcovaní. VZV 35.1