Pádna otázka tyranskej povahy pápeža Rehora VII. bola podaná v jeho jednaní s Nemeckým cisárom Indrichom IV. Poneváč tento cisár sa opovážil zneuznávať pápežskú vládu, bol vyhlásený za vyobcovaného z cirkve a za sosadeného s trônu. Poľakaný odpadnutím a hrozbami svojich vlastných kniežat, podpichovaných ku vzpúre proti nemu pápežským vyslancom, Indrich pociťoval nutnosť uzavrieť mier s Rímom. V sprievode svojej manželky a verného sluhu prekročil Alpy práve v zime, aby sa ponížil pred pápežom. Keď došiel na zámok, kam sa vtedy Rehor uchýlil, bol pozbavený svojej stráže a odvedený dnuka do dvorany, kde za krutého mrazu, s holou hlavou a bosý, biedne oblečený, očakával dovolenie, aby smel predstúpiť pred pápeža. Teprv až sa za tri dni postil a spovedal, privolil pápež dať mu rozhrešenie. Ale len pod tou podmienkou, že cisár bude čakať na pápežské svolenie prv ako sa ujme znova vlády. A Rehor, rozjarený svojim triumfom, vychlúbil sa, že to bolo jeho povinnosťou, aby zkrotil pýchu kráľov. VZV 48.1
Aký to do očí bijúci rozdiel' medzi nezriadenou pýchou tohto nadutého veľkňaza a pokorou i láskavosťou P. Krista, ktorý sa nám javí ako prosiaci o pristúpenie v bráne srdca, aby mohol vojsť dnuka a priniesť odpustenie i mier, aj ktorý radil Svojim učeníkom: “A kto by chcel byť medzi vami predným, buď vašim slúhom.” Mat. 20: 27. VZV 48.2