Svätyňa v Nebesiach, v ktorej P. Ježiš koná službu pre nás, je veľkým pôvodom, ktorého tôňou bol stánok zbudovaný Mojžišom. P. Bôh vdýchnul Svojho Ducha staviteľom pozemskej svätyne. Umelecká sbehlosť, prejavivšia sa v jeho stavbe, bola výrazom Božskej múdrosti. Steny maly výzor celistvého zlata, odrážajúc každým smerom svetlo siedmych lamp zo zlatého svietnika. Stôl s presnými chlebmi a oltár pre zápalné obete žiarily ako hladené zlato. Nádherná záclona, ktorá tvorila povál, pretkaná postavami anjelov v modrých, purpurových a šarlátových barvách, zvyšovala krásu pohľadu. A za druhou oponou bola posvätná žiar “Šekiny”, viditeľný to objav Božej slávy, kam smeli vchádzať jedine najvyšší kňazi. VZV 92.3
Nevyrovnateľná skvelosť pozemského sväto-stánku zrkadlila ľudskému zraku slávu oného Nebeského chrámu, kde P. Kristus, náš predchodca, slúži za nás pr,ed chrámom Božím. Bydlisko Kráľa kráľov, kde tisícovia tisícov Mu slúžia, a desaťtisíc kráť desať-tisícov stoja pred Ním. Tento chrám naplnený slávou večného trônu, kde serafíni, Jeho skvúci strážcovia, zahaľujú v úcte svoje tváre, mohol dôjsť len slabého znázornenia veľkosti a slávy v najveľkolepejšej budove, ktorá bola kedy vybudovaná ľudskou rukou. Avšak dôležité pravdy týkajúce sa Nebeskej svätyne a veľkého diela tam konaného pre vykúpenie človečenstva, boly učené pozemskou svätyňou a jej službami. Vidz Dan. 7 : 10. VZV 92.4
Sväté miesta Nebeskej svätyne sú označené dvoma oddeleniami v pozemskej svätyni. Keď bolo ap. Jánovi dopriaté vo videniu vidieť chrám Boží v Nebesiach, spozoroval tam “sedem lámp ohnivých, horiacich pred trônom.” Zjav.4:5. Videl anjela majúciho zlaté kadivo; a dané mu bolo mnoho kadív, aby ich obetoval s modlitbami všetkých svätých na zlatom oltári, ktorý je pred trônom.” Zjav. 8:3. Tu bolo prorokovi dovolené hľadeť na prvé oddelenie Nebeskej svätyne; a videl tam “sedem horiacich lamp” a “zlatý oltár”, znázornený zlatým svietnikom a oltárom ku kadeniu v pozemskej svätyni. A zas “otvoril sa Boží chrám” (Zjav. 11:19) a on hľadel za vnútornú oponu, na svätyňu svätých. Tu spozoroval “truhlu Jeho smluvy”, predstavenú truhlou zhotovenou Mojžišom pre schovanie Božieho Desatora. VZV 93.1
Takto tí, ktorí zkúmali túto otázku, našli nezvratný dôkaz o súcnosti svätyne na Nebi. Mojžiš vystaväl pozemskú svätyňu dľa vzoru, ktorý mu bol ukázaný. Ap. Pavel učí, že pravá svätyňa, ktorá je na Nebi, bola vzorom. A ap. Ján dosvedčuje, že ju videl na Nebi. VZV 93.2
V Nebeskom chráme, Božom to príbytku, Jeho trôn je utvŕdený v spravodlivosti a súde. Na najsvätejšom mieste je Jeho zákon (Desatoro), veľké to pravidlo práva, dľa ktorého sa celé ľudstvo zkušuje. Archa, obsahujúca dosky Božieho Desatora, je zakrytá sľutovnicou, pred ktorou P. Kristus nabídza v obeť Svoju krv pre spasenie hriešnika. Tak sa predstavuje spravodlivosť spojená s milosrdenstvom v pláne ľudského vykúpenia. Toto spojenie, ktoré naplňuje celé Nebe úžasom a úctou, mohla jedine nekonečná múdrosť vymysleť, a nekonečná moc uskutočniť. VZV 93.3
Cherubíni pozemskej svätyne, hľadiaci dôstojne na sľutovnicu, predstavujú záujom, s akým nebeské zástupy hľadia na dielo vykúpenia. Je to tajomstvo sľutovania, “do ktorého anjeli túžia nazrieť,” -—ako P. Bôh môže byť spravodlivý, keď odpúšťa kajúcemu hriešnikovi a obnovuje spojenie s padlým plemenom, že P. Kristus sa mohol skloniť, aby pozdvihol nesčíselné množstvo z priepasti zkazy, a obliecť ich v nepoškvrnený oblek Svojej vlastnej spravodlivosti, spojiť ich s anjelmi, ktorí nikdy nepadli, aby bývali na veky vekov pred Božou tvárou. VZV 95.1
Prostrednícka práca P. Krista pre človeka je predstavená v krásnom proroctve Zachariáša strany Toho, čie meno je “Výhonok”. Povedá prorok: “On vystaví chrám Pánov; a On ponesie slávu, a sadne a bude panovať na Jeho (Otcovom) trône; a bude kňazom na Svojom trône: a rada pokoja bude medzi Nimi obidvoma.” Zach. 6:12, 13. VZV 95.2
“On vystaví chrám Pánov.” Skrze Svoju obeť i prostredníctvo P. Kristus je základom i staviteľom cirkvi Pána. Ap. Pavel ukazuje na Neho čo “uhoľný kameň; v ktorom celá stavba pristojne dovedna spojená rastie v svätý chrám v Pánovi; v ktorom sa aj vy,” povedá, “spolu budujete v príbytok Boží v Duchu.” VZV 95.3
“On ponesie slávu.” P. Kristovi patrí sláva vykúpenia padlého plemena. Cez večné veky pieseň vykúpených bude: “Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás Svojou krvou od našich hriechov, .. . Jemu nech je sláva i sila na veky vekov.” Zjav. 1: 5, 6. VZV 95.4
On Si “sadne a bude panovať na Jeho (Otcovom) trône; a bude kňazom na Svojom trône.” Nie teraz “na trône Svojej slávy”; poneváč kráľovstvo slávy ešte nebolo zavedené. Až bude Jeho prostrednícka práca ukončená, vtedy “Mu P. Bôh dá priestol Dávida, kráľovstvo, ktorému “nebude konca”. Luk. 1 : 32, 33. Ako kňaz, P. Kristus teraz sedí s Otcom na Jeho trône. Zjav. 3:21. Na trône s Večným, jediným živým P. Bohom, je Ten, ktorý “vzal na Seba naše nemoce a naše boľasti niesol”, ktorý “bol pokúšaný vo všetkom nám podobne, predsa bez hriechu,” aby “mohol pokúšaným pomáhať.”, “Jest-li by niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca.” Izai. 53:4; Žid. 4: 15; 2:18; 1. Ján. 21:1. Zranené ruky, prebodnutý bok, prebité nohy, — sa primlúvajú za padlého človeka, ktorého vykúpenie bolo dosiahnuté za tak nesmiernou cenu. VZV 95.5
“A rada pokoja bude medzi nima obidvoma.” Láska Otcova, nie menej ako Synova, je žriedlom spasenia pre ztratené plemeno. Povedal P. Ježiš prv ako odišiel: “Nehovorím vám, že Ja budem žiadať za vás Otca, lebo Sám Otec vás miluje.” Ján. 16:26, 27. P. Bôh bol v P. Kristovi mieriac so Sebou svet.” 2. Korinť. 5:19. A v slúžobnosti v svätyni na Nebesiach “rada pokoja bude medzi Nima obidvoma”. “Bôh tak miloval svet, že Svojho jednorodeného Syna dal, aby každý, ktorý verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.” Ján. 3: 16. VZV 96.1
Otázka: Čo je svätyňa? je jasne odpovedaná Sv. Písmom. Výraz “svätyňa”, ako sa on v Biblii užíva, vzťahuje sa presne najprv na stánok vybudovaný Mojžišom, čo vzor veci nebeských, potom k “pravému stánku” v nebesiach, na ktorý pozemská svätyňa poukazovala. Smrťou P. Krista sa ukončily znázorňujúce služby. “Pravý stánok” na nebesiach je svätyňou novej smluvy. A poneváč proroctvo Daniela (8:14), že “po 2,300 dňoch prijde svätyňa k svojmu očisteniu”, sa vyplnilo v tejto dobe, tu svätyňa, na ktorú sa to vzťahuje, musí byť svätyňou novej smluvy, čiže nebeskou. V dobe ukončení tých 2,300 dni, r. 1844, nebolo už za mnoho stáročí na zemi žiadnej svätyne. Proroctvo teda nadovšetkú pochybnosť vzťahuje sa na svätyňu v nebesiach. VZV 96.2