Služba pozemskej svätyne pozostávala z dvoch čiastok; kňazi slúžili denne vo svätyni, a raz za rok najvyšší kňaz vykonával zvlaštné dielo smierenia vo svätyni svätých, za účelom očistenia svätyne. Deň po dni kajúci hriešnik prinášal svoju obeť ku dverám chrámu, vyznával svoje hriechy na nevinnú obeť. “Bez krve preliatia,” vraví apoštol, “nieto odpustenia hriechov.” “Duša tela je v krvi.” 3. Mojž. 17: 11. Prestúpený zákon Boží vyžiadoval hriešnikovu krv. Krv, predstavujúca hriešnikov zmarený život, ktorého vinu obeť niesla, bola zanesená kňazom na posvätné miesto a vyliata pred oponou, za ktorou bola truhla obsahujúca Boží zákon, ktorý hriešnik bol prestúpil. Týmto obradom bol hriech skrze krv obrazne prenesený do svätyne; ale kňaz mal potom jiesť oné mäso, ako to P. Bôh nariadil skrze Mojžiša synom Áronovým: “Pán vám ho dal, aby ste niesli neprávosť množstva.” 3. Mojž. 10:17. Oba obrady boly prenesenie hriechu z kajúceho do svätyne. VZV 97.2
Tak to pokračovalo deň čo deň za celý rok. Hriechy Izraela boly tým prenesené do svätyne, a zvláštna práca bola nut- ná pre ich odstránenie. P. Bôh rozkázal, aby očistenie bolo vykonané pre každé posvätné oddelenie. A očistí svätyňu od nečistôt synov Izraelských a od jejich prestúpenia i všetkých jejich hriechov. To samé učiní stánku úmluvy, ktorý je medzi nimi v prostried ich nečistôt, malo byť tiež prevedené očistenie oltára, aby očistený i posvätný bol od nečistôt synov Izraelských.” 3. Mojž. 16: 16, 19. VZV 97.3
Raz za rok, na veľký deň očisťovania, kňaz vstúpil do svätyne svätých, aby očistil celú svätyňu. Výkon ten bol dovŕšením celo-ročnej služby. V deň očistenia boli privedení dvaja kozli ku dverám stánku, boly na nich hodené dva losy, jedon los pre Pána a ten druhý pre Azazela (Satana). 3. Mojž. 16: 8, 21, 22. Kozel, na ktorého padol los Pánov, bol zabitý čo obeť za hriechy ľudu. A kňaz zaniesol jeho krv za oponu, postriekal ju na sľutovnicu i pred sľutovnicu. Krv musela byť tiež striekaná na zápalný oltár, ktorý bol pred oponou. VZV 98.1
“A Áron vloží obe svoje ruky na hlavu živého kozia a bude vyznávať nad ním všetky neprávosti synov Izraelových, a všetky ich prestúpenia so všetkými ich hriechami a vloží ich na hlavu kozia a vyženie ho človekom, ustanoveným na to, na púšť.” 3. Mojž. 16:21, 22. Kozel k odneseniu hriechov sa nikdy viac nevrátil do táboru Izraelského, a muž, ktorý ho odviedol, musel sa okúpať, šaty si oprať, prv ako sa vrátil do tábora. VZV 98.2
Účeľ celej cerem—nie bol vštepiť Izraelcom do srdca Božiu svätosť i Ieho nenávisť voči hriechu; aj, ďalej, im ukázať, že nemôžu mať spojenie s hriechom bez toho, žeby sa nepoškvrnili. Kým sa konala služba smierenia, každý človek bol žiadaný ponižovať svoju dušu. Každá všedná práca mala byť odložená a celé shromaždenie Izraela malo stráviť deň v posvätnom ponižovaní sa pred P. Bohom, s modlitbou, pôstom aj hlbokým zpytovaním srdca. VZV 98.3