Zvláštnou povahou zveri, a tiež aj jej obrazu, je prestupovanie Božích prikázaní. Daniel prorok vraví o tom “malom ro-hu”, inom to znázornení pápežstva, nasl.: “A bude pomýšľať na to, že premení časy i zákon.” Dan. 7: 25. Ap. Pavel nazval tú samú moc “človekom hriecha”, ktorý sa mal vyvyšovať nad P. Boha. Jedno proroctvo doplňuje druhé. Iba premenením zákona mohlo sa pápežstvo povýšiť nad P. Boha. Ktokoľvek by vedome zachovával takto zmenený zákon, vzdával by najvyššiu poctu tej moci, čo tú zmenu zrobila. Taká poslušnosť pápežských zákonov znamenala by oddanosť pápežovi miesto P. Bohu. VZV 128.1
Pápežstvo sa opovážilo zmeniť Boží zákon. Druhé prikázanie , zakazujúce uctievanie obrazov, bolo vyhodené z Desatora. Štvrté bolo tak zmenené, že bolo nahradené zachovávaním prvého dňa v týždni (Nedele) namiesto siedmého dňa (Soboty). Ale pápeženci odôvodňovali vynechanie druhého prikázania tým, že nenie vraj nutné, poneváč je zahrnuté v prvom, a že vraj podávajú zákon tak presne, ako P. Bôh chcel, aby sa mu rozumelo. Toto však nemôže byť zmena predpovedaná prorokom. Zúmyseľná. schválna zmena sa v ňom podáva: “Pomýšľať bude, aby premenil časy i zákon.” (Dan. 7: 25.) Zmenou štvrtého prikázania sa proroctvo celkom vyplňuje. Právo na túto zmenu si osobuje jedine Rímo-Kat. Cirkev. Tu sa moc pá pežstva otvorene povýšila nad P. Boha. VZV 128.2
Boží ctitelia sa budú zvlášť rôzniť svojou úctou ku štvrtému prikázaniu, —lebo to je znamením Jeho tvoriacej moci, a svedoctvom Jeho nároku na úctu i velebenie, — kdežto uctievači zveri sa budú vyznačovať snahou odstraňovaním upomienky Stvoriteľa (Jeho Soboty) a vyvyšovaním ustanovizne Ríma (Nedele). VZV 128.3
Bolo to v ustanovení Nedele, že pápežstvo najprv zdôrazni- lo svoje osobivé požiadavky. Aj jeho prvé uchýlenie sa k štátnej moci bolo nanucovať svätenia Nedele ako “dňa Pána”. Kdežto Biblia označuje siedmy deň v týždni a nikdy nie prvý, čo “deň Pána”. Štvrté prikázanie v Božom Desatore prehlasuje: “Siedmy deň je Sobota Pánova.” A v proroctve Izaiáša P. Bôh menuje Sobotu: “Môj svätý deň.” 2. Mojž. 20:8-11; Izai. 58: 13. Vidz G. Elliott, The Abiding Sabbath, str. 184. VZV 128.4