Nebola to l’ahká skúška, ktorou prechádzal Abrahám, a nežiadala sa od neho malá obeť, K domovine, príbuzenstvu a domácnosti ho viazali silné putá. On však neváhal uposlúchnuť volanie. Pochybovačne sa nevyzvedal či poda zasl’úbenej zeme je úrodná, či má zdravé podnebie, či ponuknutý kraj má povabné okolie a či sú predpoklady tam zbohatnúť . Prehovoril Boh a sluhovi zostalo len poslúchnuť ; pre neho bolo totiž najšťastnejším miestom na zemi to prostredie, kde ho chcel mať Boh. KS 181.2
Mnohí sú dosial’ skúšaní ako Abrahám. Boh ich síce neoslovuje priam z neba, ale volá ich učením svojho Slova a udalosťami svojej prozretel’nosti. Možu byť povolaní, aby sa zriekli pohody blahobytného a prednostného postavenia, aby opustili vzdelaných a užitočných spoločníkov, aby zanechali svojich príbuzných a šli cestou zdanlivo plnou sebazapierania, ťažkosti a obetí. Boh im pripravil určité dielo, avšak pohodlný život, vplyv priatel’ov a príbuzných mohol by byť překážkou rozvoja vlastností, podstatne doležité pre jeho uskuočnenie. Povolává ich z prostredia všelijakých vplyvov a podpier a vedie ich tak, aby pocítili potrebu jeho pomoci, aby boli cele závislí na ňom a aby sa im mohol sám zjaviť . KS 181.3
Kto je hotový prijať výzvu Prozretelnosti a zrieknuť sa vlastných plánov a obl’úbených spoločníkov? Kto príjme výzvu nových povinností a odváži sa konať Božie dielo s pevným a ochotným srdcom v novom poli a pre Krista a stratu pokladať za zisk? Kto sa k tomu odhodlá, má vieru Abrahámovu, a bude sa s ním deliť o tú “ nesmiernu hojnost’ večnej slávy ” , s ktorou “ utrpenia terajšej doby nie sú rovné” /PP, str.126 -127 /. KS 181.4