Dvoma velkými zásadami Božieho zákona sú zvrchovaná láska voči Bohu a nesebecká láska k našim blížnym. Od týchto dvoch zásad závisia alebo z nich vyrastajú prvé štyri a ostatných šesť prikázaní. Podobenstvom o človekovi, ktorý cestoval z Jeruzalema do Jericha a padol medzi lotrov. bol olúpený, zbitý a polomrtvy opustený, Kristus vysvetlil zákonníkovi, kto mu je blížny . Kňaz i levita videli utrpenie tohto človeka, ale sa nezl’utovali nad ním.Vyhli sa mu a přešli na druhú stranu, Šiel tade Samaritán a keď videi utrpenie cudzinca, nepýtal sa, či ide o človeka príbuzného, či sú z jedného národa a jedného vyznania, ale pomohol trpiacemu, pretože pomoc potreboval. Pomohol mu, ako najlepšie vedel. Vyložil ho na svoje hoviadko a zaviedol ho do hostinca a na vlastné trovy sa postural o jeho opateru. KS 192.1
Kristus povedal, že tento Samaritán bol blížnym človekovi, ktorý upadol medzi lotrov. Levita a kňaz predstavovali cirkevných vyznavačov, 1’ahostajných k tým, čo potrebujú súcit a pomoc . Táto vrstva aj napriek svojmu postaveniu vo zbore prestupuje prikázanie . Samaritán predstavuje skutočných pomocníkov Kristových, ktorí ho nasledujú v ušl’achtilých činoch. KS 192.2
Tých, čo sa zlutúyajú nad nešťastnými, nevidomými, chromými, trpiacimi, vdovami, sirotami a núdznymi, Kristus predstavuje ako zac hovávate l’ov prikázania a dedičov večného života ... Kristus pokladá všetky skutky milosrdenstva, pomoci a uvážlivej ohl’aduplnosti voči nešťastným, nevidomým, chromým, nemocným, vdovám a sirotám ako keby sa to prejavilo voči nemu; a tieto skutky sú zapísané v nebeských záznamoch a budú odmenené . V nebeskej knihe bude však i záznam proti tým, čo prejavujú kňazovu a levitovu l’ahostajnosť voči postihnutým, l’udí ťažiacich z nešťastia iných a sťažujúcich si utrpenie pre vlastný sebecký zisk.Boh iste odplatí každý nespravodlívý čin a každý prejav tupej 1’ahostajnosti a nepozornosti voči trpiacim medzi nami. Každý bude nakoniec odmenený podl’a svojich skutkov /3 T, str. 511 -513 / KS 192.3
* * * * *