Obyčajní 1’udia majú zaujat’ svoje miesto ako pracovníci. Ak sa budú deliť o zármutok so svojimi blížnymi, ako sa Spasitel’ delil o žiale l’udstva, vierou postihnú, že s nimi spolupracuje / GW, str. 38/. KS 24.2
Vo všetkých poliach, blízko i ďaleko, budú l’udia povolaní od pluhu a iných zamestnaní, ktoré pútajú l’udskú pozornost’, a patričné poznatky získajú od skúsenejších. Ak sa naučia úspešne pracovat’, budú pravdu zvestovat* mocne. Najobdivuhodnejším posobením Božej prozretelnosti ustúpia a vrhnú sa do mora hory ťažkosti Obyvatelia zeme budú počuť a pochopia to dóležité posolstvo. Ludia poznajú,čo je pravda. Vpred, stále vpred pojde dielo, kým celá zem nebude počuť varovné posolstvo, a potom príde koniec /9T, str. 96/. KS 24.3
Boh može a chce použit’ tých, čo nemali príležitost’ získat’ patričné školské vzdelanie. Pochybnost’0 tom, že má moc urobit’ to, je prejavom nevery ; je obmedzovaním všemohúcej sily Toho, ktorému nič nie je nemožné. Kiež by bolo menej tejto nepatričnej a nedoverivej opatrnosti ! Pre nu ie v cirkvi tol’ko nevyužitých sfl ; ona zatvára cestu, takže Duch Svatý nemože použit’ l’udí ; ona spútava nečinnosťou1 tých, čo by inak radi a ochotne pracovali podl’a Kristových pokynov; ona znechucuje mnohých a bráni vstúpiť do diela tým, ktorí by sa chceli stať účinnými Božími spolupracovníkmi, keby sa im naskytla zrejmá príležitost’ / GW, str. 488-489/. KS 24.4
Každý smie prednostne robiť pokroky. Tí, čo sú spojení s Kristom, budú rásť v milosti a poznávaní Syna Božieho až do plnej zrelosti mužov a žien. Keby všetci, čo predstierajú, že veria pravde, boli zužitkovali svoje schopnosti a příležitosti na učenie a prácu, boli by zosilneli v Kristu. Nech majú akékol’vek zamestnanie nech sú rol’níkmi, remeselníkmi, učitel’mi či kazatel’mi pri plnej odovzdanosti Bohu mohli sa stať zdatnými spolupracovníkmi nebeského Majstra /6T, str. 423 /. KS 25.1
Tí v cirkvi, čo mali dosť hrivien pre ktorékol’vek životné povolanie, ako je vyučovanie, budovanie, remeslo či obrábanie pódy, všeobecne by mali byť pripravení pre budovatelskú prácu v cirkvi, kde by mohli slúžiť vo výboroch alebo v sobotných školách ako učitelia v misijnej práci a v dalších odvetviach zborovej práce /RH, 15. 2. 1887 /. KS 25.2
Na šírenie svojho diela Kristus si nevyvolil učených a výrečných členov židovskej vel’rady alebo rímsku moc . Majster obišiel samospravodlivých židovských učitel’ov a zvolil si pokorných, neučených mužov, aby zvestovali pravdy, ktoré mali pohnúť svetom. Tito 1’udia sa mali podl’a jeho zámeru vycvičit’ a vzedlat’ za vodcov jeho cirkvi. Oni mali ďalej vychovávat’ iných a vyslat’ ich s evanjelijným posolstvom. Pre úspech v diele mali dostat’ moc Svátého Ducha. Zvesť evanjelia sa nemala šíriť mocou l’udskej múdrosti, ale mocou Božou / AA, str. 17 / . KS 25.3
Medzi tými, ktorých Spasitel’ poveril zvestným posláním : “Choďte, učte všetky národy”, boli mnohí z nižších vrstiev, mužovia a ženy, ktorí sa naučili milovat’ svojho Pána a ktorí sa rozhodli nasledovať príklad jeho nesebeckej služby. Tito skromní l’udia ako aj učeníci, ktorí boli pri Spasitelovi za jeho pozemskej služby, dostali vzácny úkol. Mali šíriť vo svete radostnú zvesť o spasení skrze Krista / A.A, str. 105-106 / . KS 25.4
Svedkami Božími sa nestávame len zvestovaním pravdy alebo rozšírovaním literatury. Památajme na to, že Kristu podobný život je najvýraznejším dokazom pravosti kresťanstva a že nesprávny charakter kresťana može vo svete sposobiť viac škody, než povaha človeka neveriaceho / 9T, str. 21 / . KS 26.1
Nie všetky knihy možu slúžiť zámerom svátého života. Ludia neveria tomu, čo kazatel’ hovorí, ale tomu, čo cirkev robí. Pričasto býva vplyv kázania zmarený životom tých, čo sa vydávajú za zástupcov pravdy /9T, str. 21 /. KS 26.2
Kristov život bol stále mohutnejším prúdom vplyvu, ktorý ho spájal s Bohom i s celým 1’udstvom. Skrze Krista Boh obdaril človeka takou schopnosťou, ktorá nedovol’uje žiť sebecky. Jednotlivo súvisíme s našimi blížnymi ako časť vel’kého Božieho celku, sme viazaní vzájomnými povinnosťami. Nik sa nemože vymanit’ zo závislosti od svojich blížnych, pretože blaho každého ovplyvnuje blaho iných. Podl’a Božieho zámeru sa má každý cítiť potrebným pre život iných a má usilovat’ o rozhojnenie ich šťastia / COL, str. 339 /. KS 26.3
Náboženstvo Písma nemá zostať len záležitosťou nejakej knihy či zborového priestoru. Nemožno sa ním občas pochválit’ a potom ho znova starostlivo odložit’. Ono má posvatiť každodenný život, má sa prejaviť v zamestnaní a vo všetkých našich spoločenských vzťahoch / DA, str. 306-307 / . KS 26.4
Pán chce zjaviť svetu svoju slávu vo svojich deťoch. Chce, aby všetci, ktorí nosia Kristovo meno, zjavova. ho v myšlienkach, slovách i činoch. Ak chcú svoje okolie priviesť bližšie k Spasitelovi, ich myšlienky musia byť čisté, ušl’achtilé a povznášajúce. Kristovo náboženstvo má preniknúť ich skutky i slová.V každom povolaní má byť zrejmá vona Božej prítomnosti /9T, str. 21 / . KS 26.5
Obchodník má tak viesť svoj obchod, aby svojou vernosťou oslávil svojho Majstra. Má vnášať svoje náboženstvo do všetkého, čo koná a zjavovať l’uďom Kristovho ducha. Mechanik má byť pilným a věrným predstavitel’om Toho, ktorý pracoval medzi nízkymi vrstvami v judských mestách. Každý, kto vzýva meno Kristovo, mal by tak pracovat’, aby l’udia vidiac jeho dobré skutky oslavovali jeho Stvoritol’a a Vykupitel’a / BE , ÍO . 6 . 1901/. KS 27.1