Patričné vzdelávanie a používanie daru reči súvisí s každodennou prácou kresťana ... Mali by sme si navyknut’ hovorit’ prívetivo, vyjadrovat’ sa čisto a správné, láskavo a zdvorilo / COL , str. 336/. KS 223.4
Každý kazatel’ a každý učitel’ by med památať na to, že l’udu prináša posolstvo, v ktorom sú zahrnuté večné záujmy. Zvestovaná pravda ich bude súdiť v onen vel’ký deň posledného učtovania. U niektorých l’udí o prijati alebo zavrhnutí posolsťva obzvlášť roz-hoduje sposob,akým sa zvestuje. Slová treba tak volit’, aby zaujali mysel’ i srdce . Vyslovovat’ ich treba pomaly, zretel’ne a dostojne s celou vážnosťou ako si to vyžaduje závažnost’ posolstva /COL, str. 336 /. KS 223.5
V snahe priviesť druhých do okruhu Božej lásky má o moci jeho milosti svedčiť čistota jazyka, nesebeckosť vašej služby a radost’ srdca /MH , str. 15 6 /. KS 224.1
Každý kresťan je povolaný, aby iným zvestoval nevystihnutel’né bohatstvá Kristove; preto by mal usilovat’ o dokonalost’ reči. Božie slovo by mal zvestovať tak, aby prenikalo do srdc.. Boh nechce, aby jeho pomocníci boli ledabolí. Nechce, aby človek zmenšoval a oslaboval prúd nebeského požehnania určený svetu jeho prostredníctvom /COL, str. 336 /. KS 224.2
Pracovníci sa naučia trpezlivosti, láskavosti, vlúdnosti a pomocnej službe. Uplatnia pravú kresťanskú zdvorilost’ a nezabudnú, že ich pomocník, Kristus, nesúhlasí s unáhlenými, neláskavými slovami či prejavmi.Ich slová musia byť očistené. Dar jazyka treba pokladať za prevzácny dar, prepožičaný l’ud’om na to. aby mohli konať vznešené a sváté dielo /GrW,str. 97/. KS 224.3