Pravá svatost’ je úplná odovzdanosť do Božej služby. Je podmienkou pravého kresťanského života. Kristus vyžaduje bezvýhradné posvatenie , nerozdelenú službu. Ziada srdce , mysel’, dušu i silu.Vlastné “ja” nesmieme rozmaznávať. Kto žije sebe, nie je kresťan /COL, str. 48 -49 /. KS 235.3
Tí, čo chcú byť Božími spolupracovníkmi, musia sa predne naučit’ nedoverovať si; len potom sú pripravení prijaťdarom dávaný Kristov charakter. Ten nemožno získať ani v najvyšších školách. Je to ovocie múdrosti, ktorú može dať len sám božský Učitel’ /DA, str 249 -250 /. KS 235.4
Duchovné nadšenie za určitých mimoriadnych okolností nie je nijakým presvedčivým dókazom, že človek je kresťanom. Svatost’ nie je vytrženie ; je to cele podriadenie vlastnej vole Bohu; jeto život z každého slova, ktoré vychádza z úst Božích; je to konanie vole nášho nebeského Otca ; je to dovera v skúškach, vtemnote i v jase; je to chodenie vierou a nie videním; je to neochvejné, dóverivé spoliehanie na Boha a spočinutie v jeho láske / AA , str .51 /. KS 235.5