Pokial’ náš Spasitel’ žil medzi l’ud’mi, patril medzi chudobných. Zo skúsenosti poznal ich starosti a ťažkosti, a preto mohol všetkých pokorných pracovníkov potešit’ a povzbudit’. Tí, čo správne chápu jeho učenie, nikdy nebudú pociťovat’ potrebu triedneho rozlišovania a nadradzovania jednej vrstvy nad druhú / DA , str. 73/. KS 241.4
Uvedomujete si, že ak sa odvraciate od l’udí, ktorí nejavia nič sl’ubného a pútavého, zanedbávate tých, ktorých hl’adá Kristus? Snáď práve vtedy, keď sa od nich odvraciate, najviac potrebujú váš súcit. V každom bohoslužobnom zhromaždení sú 1’udia túžiaci po odpočinku a pokoji. Zdanlivo možu žiť 1’ahostajným životom,nie sú však necitliví voči vplyvu Ducha Svátého. Mnohých z nich možno získat’ pre Krista /COL, str. 191 /. KS 241.5
Pozvanie evanjelia nemožno zužovat’ a prinášať ho len niekolkým vyvolencom, ktorí podl’a nášho odhadu jeho prijatím možu nám snád’ urobit’ česť. Posolstvo patrí všetkým. Kdekol’vek sú srdcia otvorené pravde, Kristus je ochotný poučit’ ich / DA, str. 194/. KS 242.1