Ducha Svátého dostanu všetci, ktorí prosia o chlieb života, aby ho mohli rozdávat’ svojim blížnym / 6T, str. 90 /. KS 252.1
Ak svoje srdce zjednotíme s Kristom a život uve — dieme do súladu s jeho prácou. Duch, ktorý na Turíce zostúpil na učeníkov, zostúpi aj na nás / 8T ,str.246 /. KS 252.2
Príčinou, prečo na l’udí neprichádza hojný príliv Božej milosti, nie je nejaké obmedzenie z Božej strany /COL, str. 419 /. KS 252.3
Duch čaká, že budeme prosit’ o jeho prítomnost’ a že ho prijmeme /COL, str. 121 /. KS 252.4
Prečo nelačnieme a nežízníme po dare Ducha, keď to je podmienkou získania duchovnej moci? Prečo o tom nehovoríme, prečo o to neprosíme a o tom nekážeme ? / AA , str. 50 /. KS 252.5
Ak naplnenie tohto zasl’úbenia nie je tak zjavné, ako by malo byť, je to preto, že zasl’úbenie nie je patrične docenené / AA , str. 50 /. KS 252.6
Každý pracovník by mal prosit’ Boha o každodenný krst Ducha. Skupiny kresťanských pracovníkov by sa mali schádzať a prosit’ o zvláštnu pomoc, o nebeskú múdrosť, aby vedeli múdre plánovat’ a pracovat’. Obzvlášť by mali prosit’, aby Boh pokrstil svojich vyvolených vyslancov v misijných poliach bohatou mierou svojho Ducha / AA , str. 50-51 /. KS 252.7
Kresťania by mali odložit’ všetky nezhody a odovzdať sa Bohu pre záchranu hynúcich. Vierou by mali žiadať zasl’úbené požehnanie , a ono príde /8T, str. 21/. KS 252.8
Učeníci neprosili o požehnanie pre seba.Tiažilo ich bremeno zodpovednosti za l’udí. Evanjelium malo prenikať do končin zeme a oni žiadali Kristom zasl’úbený dar moci. Vtedy zostúpil Duch Svátý a za jediný deň sa obrátili tisíce /SW, 1. 8 . 1905 /. KS 252.9
Kristus zasl’úbil cirkvi dar Ducha Svátého a toto zasl’úbenie patrí nám práve tak, ako prvým učeníkom. Ako každé iné zasl’úbenie, aj toto je podmienené . Mnohí vyznavači sa odvolávajú na tento Pánov prísl’ub, hovoria o Kristovi a o Svatom Duchu, ale márne.Nedajú sa viesť a ovládnut’ Božou mocou. My nemožeme použit’ Ducha Svatého. Duch Svatý musí použit’ nás. Svojím Duchom Boh posobí vo svojom l’ude “chcenie aj činenie podl’a svojej blahovole ” . Mnohí to však neuznávajú. Chcú sa riadiť sami.Preto ani neprijímajú nebeský Dar. Len tí, čo pokorne očakávajú na Boha, dajú sa s ním viesť a spoliehajú na jeho milost’, bývajú obdarení jeho Duchom, Božia moc čaká, že o ňu budú žiadať a že ju prijmú. Toto zasl’úbené požehname uchopené vierou prináša sebou všetky iné požehnania. Dostávame ho podl’a bohatstva Kristovej milosti a on je ochotný dať ho každému podl’a stupňa. viery / DA, str. 672 /. KS 253.1
Vel’ké vyliatie Ducha Svatého, ktorý osvecuje celú zem Božou slávou, nepríde, kým nebudeme mať duchovne osvietených veriacich, ktorí skúsenostne vedia, čo znamená spolupracovat’ s Pánom. Keď sa celým srdcom posvátíme Kristovej službe, Boh to uzná bezmedzným vyliatím svojho Ducha ; to však nebude skor, kým vel’ká vačšina cirkvi nebude s Pánom spolupracovat’ / RH , 21. 7 . 1896 / . KS 253.2