Niektorí miesto toho, aby múdre zužitkovali prítomné príležitosti, nečinne čakajú na nejaké zvláštne obdobie duchovného rozvlaženia, kedy sa nebývalou mierou rozhojnia ich zvestné schopnosti. Zanedbávajú prítonné povinnosti a prednosti, nedbajú, že světlo im hasne, no predsa očakávajú, že sa bez akéhokol’vek vlastného úsilia stanú nositel’mi zvláštneho požehnania, čo ich premení a usposobí k službe / A A, str. 54 /. KS 255.2