Go to full page →

Odmena je zaručená KS 267

Ten, ktorý “každému určil jeho prácu” podl’a schopností, nikdy nedopustí, aby verné splnenie povinností zostalo bez odplaty. Každý verne a vo viere vykonaný čin bude korunovaný zvláštnym znamením Božej priazne a ocenenia. Každého pracovníka sprevádza zasl’úbenie : “Ta ide pomaly a plače ten, kto rozsieva semeno, ale potom istotne príde s plesaním nesúc svoje snopy” /5T, str. 395 /. KS 267.2

Nech je akokol’vek krátka naša služba a skromná naša práca, ak detinskou vierou nasledujeme Krista, odplata nás neminie. Čo si nezaslúži ani ten najslávnejší a najmúdrejší človek, može dostat’ najslabší a najjednoduchší. Nebeská zlatá brána sa neotvára sebavedomým. Neotvorí sa ani duchovne pyšným. Dvere večnosti sa však doširoka otvoria pod dotykom malého a slabého dieťaťa. Blažená bude odmena milosti tým, čo Bohu slúžili prostotou viery a lásky /COL, str. 404 /. KS 267.3

Celá tých, čo tuto prácu konajú, možu byť ozdobené korunou obetavosti. Všetci však dostanu svoju odmenu /6T, str. 348 /. KS 267.4

Táto myšlienka by mala pudit’ a povzbudzovať každého Božieho pracovníka. V tomto živote sa nám naša práca pre Pána často može javiť ako skoro bezvýznamná. Naše úsilie konať dobro može byť uprimné a vytrvalé, a predsa nám nemusí byť dovolené byť svedkami jej následkov. Všetky snahy nám možu pripadat’ ako stratené . Spasitel’ nás však uisťuje, že naša námaha je zaznamenaná v nebi a že odmena nás neminie /6T, str. 305/. KS 267.5

Každý čin, každý skutok spravodlivosti, milosrdenstva a dobročinnosti vyvoláva v nebi hudbu. Otec hladí z tronu a človeka takých skutkov počíta medzi svoje najvzácnejšie klenoty. “A budú moji, hovorí Hospodin zástupov, na den, ktorý ja učiním, zvláštnym vlastníctvom.” Každý skutok milosrdenstva núdznym alebo trpiacim sa pokladá za čin vykonaný Ježíšovi. Ktokol’vek pomáha chudobnému, súcítí s trpiacim, pomáhá utláčaným a prijímá sirotu, dostáva sa do užšieho spoločenstva s Ježišom /RH ,16.8. 1881 /. KS 268.1

Kristus pokladá všetky skutky milosrdenstva, dobročinnosti a súcitného ohl’adu voči nešťastným, nevidomým, chromým, nemocným, vdovám a sirotám ako jemu vykonané; tieto činy zostanú zachované v nebeských záznamoch a budú odmenené /3T, str. 512 -513 /. KS 268.2