Členovia našich zborov potrebujú nebeskú mast’ na oči, aby všade naokolo videli tie premnohé príležitosti k službě pre Pána. Boh opátovne vyzýval svoj l’ud, aby šiel na cesty a medzi ploty a nútil vojsť, aby jeho dom bol plný ; a predsa priamo pťi našich dverách sú rodiny, o ktoré sme neprejavili patřičný záujem, aby sme ich presvedčili, že nám ide o ich záchranu. Pán vyzývá cirkev, aby sa pustila práve do tejto najbližšej práce. Nesmieme nečinne stáť a hovorit’ : “Kto je moj blížny?” Máme památať , že náš blížny je ten, kto najviac potrebuje náš súcit a pomoc. Naším blížnym je každá nepriatel’om ranená a skrúšená duša. Náš blížny je každý, kto je Božím vlastníc tvom, Kristus nepozná židovskú otázku: “Kto je moj blížny?” On neuznává nijaké územné hranice, žiadny vonkajší rozdiel či aristokratické výsady / 6T, str. 294/. KS 39.2