Slavnostne prehlasujem cirkvi, že ani jeden z dvadsiatich, ktorých mená sú zaznamenané v cirkevných knihách, nie je pripravený vydať počet zo svojho života, aby pritom nezostal bez Boha a bez nádeje na svete ako obyčajný hriešnik. Formálne sice slúžia Bohu, ale celým srdcom slúžia mamone. Táto polovičatá práca je skor stálým zapieraním než vyznáváním Krista. Premnohí priniesli do cirkvi svojho nepoddajného a neočisteného ducha. Ich duchovná chuť je zvrátená ich vlastnými nemravnými, ponižujúcimi zvyklosťami, ktoré svedčia o svetskom duchu, srdci a zámeroch, ktoré ich utvrdzujú v nerestných činoch, takže celý ich formálne kresťanský život je v otroctve zvodu.Zijú ako hriešnici a pokladajú sa za kresťanovi Tí, čo tvrdia, že sú kresťanmi a chcú vyznávat’ Krista, mali by výjsť spomedzi nich, nedotýkat’ sa nečistého a oddelit’ sa... KS 41.1
Odkládám pero a prosím Pána, aby svojím dychom oživil svoj kulhajúci l’ud podobný vyschnutým kostiam. Koniec je blízko. Prichádza na nás tak ukradomky, nepozorovane a potichu ako maskovaná hrozba zlodeja v noci, aby prekvapil spiacu a nepripravenú stráž. Kiež dá Pán, aby jeho Svatý Duch oslovil naše spohodinené srdcia, aby sme už nespali ako iní, ale bdeli a boli striedmi /GCB, 1893, str. 132-133 / KS 41.2