Dna 29. 9.1886 som sa vo sne prechádzala s vel’kou skupinou l’udí zbierajúcich bobul’ovité plody. Pomáhali im mnohí mládenci a dievčatá. Zdálo sa, že smev meste , lebo bolo vidieť len málo vol’nej pody, ale okolo mesta sa prestierali polia, krásne lesíky a pestované záhrady. Pred nami šiel ťažký voz naplnený potravinami pre našu spoločnosť. KS 46.2
Voz sa čoskoro zastavil a spoločnosť sa rozprchla na všetky strany hl’adať plody. Okolo vozu boli všade vysoké i nízke , krásnými čučoriedkami obťažkané kriky, ale všetci šli hl’adať akosi priďaleko. Začala som zbierať tie blízke plody vel’mi opatrné, aby som netrhala mnohé nezrelé , ktoré boli pri dozretých mohla som ich vlastne zbierať len po jednej či po dvoch. KS 46.3
Niektoré krásne a vel’ké plody boli už na zemi za pokrm červom a hmyzu. Pomyslela som si: “Kiež by sme boli prišli skór ; všetky tie vzácne plody mohli byť zachránené ! Teraz je už prineskoro. Pozbieram však i tie opadané a podívam sa, či je na nich niečo dobré. A hoci sú celkom skazené , možem aspoň bratom a sestrám ukázat’, čo mohli nájsť , keby neboli prišli neskoro.” KS 46.4
Práve vtedy prišli ku mne dvaja či traja z našej spoločnosti. Zhovárali sa a zdálo sa, že sú cele zaujatí svojimi skupinami. Keď ma zbadali, povedali : “Všade sme hl’adali, ale nič nenachádzame.” Udivení hl’adeli na to množstvo plodov, ktoré som nazbierala. Povedala som : “Na týchto kríkoch sa ich dá ešte mnoho nazbierať.” Začali oberať.ale čoskoro prestali a povedali : “Nie je správné, aby sme tu zbierali ; ty si našla toto miesto a tebe patrí ovocie.” Ja som však povedala: “Na tom nezáleží, len trhajte , kde čo nájdete. Je to Božie pole a plody sú jeho ; máte prednost’, že ich smiete zbierať.” KS 47.1
Čoskoro som však bola sama. Občas som počula pri voze hovor a smiech. Zavolala som:“Čo robíte?” Odpovedali: “Nemohli sme nájsť žiadne plody a preto sme sa unavení a hladní prišli sem osviežiť. Po chvíl’ke odpočinku pojdeme hl’adať ďalej.” KS 47.2
Povedala som: “Dosial’ ste nič nenazbierali. Mínate všetky naše zásoby a nestaráte sa o nové. Teraz nemožem jesť, je tu vel’a čučoriedok, ktoré treba otrhat’. Ziadne plody ste nenašli preto, lebo ste nehl’adali pozorne. Nevisia na kríkoch zvonku, musíte ich hl’adať. Pravda, nemožete ich trhať po hrsti, ale ak ich budete pozorne otrhávat’ spomedzi zelených plodov, nájdete ich mnoho.” KS 47.3
Moja malá nádoba bola čoskoro plná a priniesla som ju k vozu. Pritom som povedala: “To sú najkrajšie čučoriedky, aké som kedy zbierala,a našla som ich celkom blízko, kým vy ste sa unavili márnym hl’adaním priďaleko.” KS 47.4
Všetci sa prišli podívat’ na moje ovocie a poznamenali: “To sú čučoriedky z tých vyšších kríkov, sú tvrdé a chutné . Nenapadlo nás, že by sme na nich niečo našli, preto sme hl’adali na tých nízkých a našli sme len málo.” KS 47.5
Na to som odpovedala: “Nechceli by ste odložit’ tie čučoriedky a ísť so mnou, aby ste nazbierali ešte viac na tých vysokých kríkoch?” Nedbali však ani o nazbierané ovocie. Mali sme sebcu mnoho mís a hrnčekov, ale použili sa len na jedlo. Unavená čakaním konečne som sa opýtala: “Nepřišli ste zbierať ovocie? Prečo on teda nedbáte ? ” KS 47.6
Ktosi odvetil: “Sestra Whiteová, my sme nečakali, že v takej blízkosti domov a tolkého ruchu by sa našli čučoriedky, ale že si prejavila taký záujem o zbieranie ovocia, rozhodli sme sa ísť s tebou. Postarali sme sa o občerstvenie a chceli sme sa trochu osviežiť , aj keby sme nenašli žiadne plody. ” KS 48.1
Odpovedala som :“Neviem to pochopit’ . Hned’ sa vrátim ku kríkom. Den pomaly končí, bude tma a nič nenazbierame.” Niektorí šli so mnou, iní však zostali pri voze jesť . KS 48.2
Na jednom mieste sa zišla malá skupinka a živo diskutovala o niečom zdanlivo vel’mi zaujímavom. Šla som bližšie a viděla som, že pozornost’ všetkých upútaio malé dieťa v náruči jednej ženy. Pripomenula som: “Nemáte už mnoho času a bolo by dobre, keby ste pracovali, kým možete . ” KS 48.3
lní pozorovali mladého muža a devu, ktorí bežali k vozu o závod. Keď doběhli, boli tak unavení, že si museli sadnúť a odpočívat’. Iní oddychovali v tráve. KS 48.4
Tak uplynul den a len málo sa vykonalo . Konečne som povedala: “Bratia a sestry, to iste nazvete neúspešným výletom. Ak vždy takto pracujete, potom sa nedivím, že nemáte úspech. Váš úspech či neúspech závisí od toho, ako sa púšťate do práce . Tu sú čučoriedky, pretože som ich našla. Niektorí z vás máme hl’adali na nízkých kríkoch ; iní našli nejaké, ale obišli ste tie vyššie kriky, len preto, že ste nečakali, že na nich niečo ‘ nájdete. Vidíte, že plody, ktoré som našla, sú vel’ké a zrelé ; čoskoro dozrú ďalšie čučoriedky a my ich budeme moct’ pooberať. Tak som sa naučila hl’adať ovocie. Keby ste boli hladali pri voze, mohli ste nájsť ovocie práve tak ako ja . KS 48.5
Naučenie, ktoré ste dnes dali začiatočníkom v tejto práci, vštepí sa im do památi. Pan povysádzal tieto plodonosné kríky celkom blízko husto obývaných miest a očakáva, že ich nájdete. Príliš ste sa však venovali jedlu a zábave. Neprišli ste na pole s pevným rozhodnutím zbierať ovocie . KS 48.6
V budúcnosti musíte pracovat’ horlivejšie , vážnejšie a s celkom iným zameraním, inak vaše úsilie nebude korunované úspechom. Ak budete svedomite pracovat’, poučíte mladších pracovníkov, že jedlo a odpočinok nie je to najhlavnejšie. Len s námahou nám voz priviezol potraviny, vy ste však mysleli viac na jedlo, než na ovocie, ktoré ste mali priniesť domov ako výsledok svojej práce . Mali by ste byť pilnejší a najprv pozbierať najbližšie plody a potom hl’adať tie , čo sú ďalej; neskor možete znova hi’adať nablízku a tak budete mať úspech” / GW, str. 136-139 /. KS 49.1