Vo sne som videla človeka, ktorý mi priniesol kotúč bielej látky s príkazom, aby som ju rozstrihala na šaty pre l’udí roznej vel’kosti, povahove odlišných a z rozmanitého prostredia. Dostala som príkaz látku rozstrihať a vystrihnuté šaty povešať, aby sa dali v čas potreby dokončit’. Myslela som si, že pre mnohých strihám z poslednej látky, no dozvedela som sa, že to nie je tak, že len čo rozstrihám tento kotúč, čakajú ma ďalšie. KS 63.1
Pretože ma množstvo pripravenej práce znechucovalo, povedala som, že na šaty už strihám vyše dvadsať rokov a moja práca nielen že nebola ocenená, ale že som nepozorovala ani jej zvláštnu užitočnosť, Toho, kto mi látku priniesol, som upozornila zvlášť na jednu ženu, ktorej som mala vystrihnúť na šaty. Poznamenala som, že si darovaný odev neocení a že to bude strata času i materiálu. Bola velmi biedna, rozumove značne zaostalá a nečistotná, takže šaty mohla čoskoro znehodnotit’. Moj predstavený mi povedal: “Vystrihuj na šaty. To je tvoja povinnost’. Nedoplatíš ty, ale ja.” Boh nehl’adí ako človek. Povoláva k dielu, ktoré treba vykonat’, a ty nevieš, či úžitok bude z toho, alebo z onoho. Nakoniec sa ukáže, že mnohé také úbohé duše vojdú do král’ovstva, kým 1’udia všelijak v živote uprednostňovaní doň nevkročia /2T,strJO-ll/. KS 63.2
Vojaaci musia neúnavne nacvičovat’ pohotové obliekanie a vyzliekanie výstroja. Zbrane musia vedieť odložit’ a bezodkladne ich uchopit’. Učia sa cieliť nimi na nepriatel’a a všestranne zaobchádzať. Vytrvalý výcvik vychovává l’udí k ostražitosti. Mali by snáď vojáci Kniežaťa Immanuela zanedbávat’ prípravu na duchovný boj ? / GW, str. 7 5/. KS 63.3