Je osudným omylom domnievať sa, že dielo záchrany l’udí závisí len od kazatel’ov Božieho Slova. Tí, ktorým Pán zveril vačšiu zodpovednost’, mali by povzbudit’ pokorného, posvateného veriaceho, ktorému Pán vinice tiež zveril diel zodpovednosti za l’udí. Predstavitelia Božej cirkvi si majú uvedomit’, že Spasitel’ov príkaz platí pre všetkých, ktorí veria v jeho meno. Boh pošle na svoju vinicu mnohých, ktorí neboli oddelení k službe Slova kladením rúk / A. A , str. llO/. KS 68.5
Vel’mi pomýlená je predstava , že kazatel’ musí niesť všetky bremená a všetko uróbiť sám. Prepracovanost’ a vyčerpanost’ by ho snadno mohli sklátit’ do hrobu, kým pri spoločnej zodpovednosti podl’a Božieho zámeru mohol by ďalej žiť . O rozdelovaní bremien majú cirkev poučit’ tí, ktorí vedia viesť pracovníkov za Kris- tom q k práci podl’a jeho vzoru / 6T , str. 435 / . KS 68.6
Kazatel’ by si nemal myslieť , že len on je povinný vsetko povedať, vykonat’ všetku prácu a vyslovit’ všetky modlitby; v každom zbore by si mal vychovat’ po mocníkov. Rožni jednotlivci možu viesť zhromaždenia a poslúžiť biblickou úvahou; pri tom budú musieť použit’ hřivny, ktoré imdal Pán, a súčasne sa vzdělávat’ za pracovníkov /G W, str. 197 / . KS 69.1
Kazatelia nemajú robiť to, čo má vykonat’ cirkev; vyčerpajú sa a bránia iným vykonat’, čo sú povinní. Mali by poučit’ členov ako pracovat’ vo zbore a vo veřejnosti / HS , str. 291 /. KS 69.2
Pri úsilí zvestovat’ naše posolstvo neveriacim, členovia zboru pričasto stoja bokom ako nezaujatí diváci a všetko nechávajú na kazatel’a. Preto neraz i práca našich najlepších kazatel’ov mala len slabý ohlas / GW, str. 196/. KS 69.3